18. mája, sme boli na kotve pri Mestečku Mandal, ako som písal v poslednom článku. Noci na kotve sú fantastické. Nikde nikoho, krásne okolie a kľud. Aby sme mali úplnú pohodu, aj si zakúrime. Na kotve Webastom. Už naposledy sa mi zdalo, že čierna diera a záchod sú voľajako prekúrené. Pomedzi rôzne prekážky z nutne potrebných vecí na lodi som sa preplazil ku zdroju tepla, aby som zistil, že teplovzdušné koleno je takmer rozpadnuté a teplo neprúdi do priestorov, ale vykuruje plachty, súčiastky veterného kormidla, vodnú elektráreň, šuplíky, atakďalej.

Dnes s tým nič neurobíme, v Mandale sa pokúsime zohnať rúru. Na prípravu a pochutnanie si na vyprážanom syre toto zistenie ale vplyv nemalo.

Ráno, 19. mája sme zdvihli kotvu a o dve míle ďalej sme boli uviazaní na hosťovskom móle v mestečku Mandal.

Ihneď po uviazaní som naštartoval bike a vyrazil do obchodu, ktorý sme videli z lode, keď sme prichádzali. S úspechom. Teplovzdušné potrubie naozaj mali a problém kúrenia webastom sme vyriešili. S ohľadom na prístup k zariadeniu som ľutoval, že nemáme so sebou hadiu ženu, alebo aspoň, že som nechodil na jogu. Ale nakoniec sa to podarilo za sprievodu, podotýkam občasného nadávania, osadiť a upevniť.

Cestou späť som ešte pokukal a čo to skontroloval na odsoľovači, ktorý nebol v prevádzke od roku 2019.

Bicyklovanie v Nórsku je zážitok. Vlastne všade, ale tu je to všade pastva pre oči, nielen pre krajinu, v ktorej sme, ale aj čistote a poriadku. Ani tentoraz to nebolo inak.

Vidíme potopenú plachetnicu,

Obdivujeme striešku na smetné koše

Nevieme sa vynačudovať pri pohľade na ozajstnú latrínu pri turistickej ceste,

Upúta ma pohľad na svojrázne zvodidlá, ktoré majú hádam aj sto rokov,

Nedá sa mi nesfotiť kosačka na jednom z mnohých upravených trávnikoch

A s údivom si kupujeme ozajstnú Fiodorku, na akú sme doma zvyknutí. Dokonca aj chuť je rovnaká

Na móle na nás zohrieva slniečko a ideme na nákup, aby sme nebodaj nezomreli od hladu.

Na kotvištiach som si všimol lode uviazané predkom takmer pri skale. Tu v Nórsku je to bežné kotvenie, vlastne uväzovanie. Na skale, či útese sú uväzovacie kruhy a lode kotvia zozadu. Aby to mali ľahšie, majú na to zadný kotevný vrátok, či už s lanom, alebo s reťazou.

Ďalší deň sme opustili ďalšie nádherné miesto a posunuli sa 55 míľ na západ.

Najprv slniečko, na mori ale vyrástla hmla a veru bolo chladno. Opäť bez vetra, na motore, sme zakotvili v jednej z nespočetných zátok, neďaleko jednej z nespočetných rybárskych osád.

Zastavil sa pri nás jeden z miestnych. Nevedel identifikovať našu vlajku. Pozval som ho na kávu a pokecali sme.

Stan, tak sa volá, je povolaním policajt a člen zásahovej skupiny. Prezradil nám, že v zátoke, v ktorej kotvíme sa 6. mája, teda pred dvoma týždňami utopil človek na kajaku. Podcenil podmienky, medzi útesy sa vydal na more, keď silno fúkalo. Prevrátilo ho a aj keď mal vestu, v tej vode sa dlho vydržať nedám má okolo desať stupňov. Prúdy ho odniesli a našli ho až na ďalší deň s helikoptérou. No…

Stan odišiel, my sme vo webastom vykúrenej lodi strávili večer, vyspali sa a ráno sme sa zobudili do slnečného dňa.

Posledných 58 míľ do Stavangeru sme dali opäť s použitím fosílneho paliva.

Mali sme pokus niečo chytiť, ale aj keď bol jeden záber, ostali sme bez úspechu. Večer, 21. mája sme sa uviazali na móle v miestnom Jacht klube, presne na tom istom mieste, ako v septembri minulého roka.

Dnes, 22. mája sme opäť na biku videli zaujímavé miesta a veci, o ktoré by sme prišli, keby sme čučali v lodi, alebo sa motali niekde peši.

Domov letíme v stredu, 24. mája. Ja iba na týždeň, potom moja sezóna pokračuje, ale o tom až keď to bude aktuálne.