17. oktober – Este nez zacnem pisat o plavbe samotnej, pridavam dve fotky z vymeny zinkovej anody na propeleri tri dni pred odchodom.

Povrch lode pod hladinou po dalsiom ocisteni pripomina obraz expresionistov, ktory v tomto pripade vytvorila priroda. V realite to ale znamena, ze cistit trup bude treba stale castejsie. Anody su v poriadku, vratane tej vymenenej, tak hadam nam elektrolyza nezozerie nieco ine pod vodou ako ten zinok. Anoda je na mieste, este treba poskladat skapaci propeler.

Pred touto etapou som mal obrovsky respekt. Niezeby som ho inokedy nemal, ale Indicky Ocean… Kym na veternych mapach inych oceanov je priemerny vietor 16 uzlov s prakticky ziadnymi silnymi vetrami, Tu je priemer 22 uzlov vichrice nie su ojedinele.

Prve dni na mori omu aj nasvedcovali. Vietor 30 az 35 uzlov, vychodo- juhovychod, teda zadny lavobok. Solidne rozhupani sme rychlo naberali mile.

Na vlny sme si uz zvykli,

a nas pohyb po lodi tomu aj odpovedal. Mohol som ist 7 a pol az 8 uzlov, ale moja mne nevrodena opatrnost mi radila ist v priemere 6 a pol. Priemer 150 mil na den sa mi pacil a este cca 15 tisic mil, co ma caka domov mi radi setrit vsetko na lodi ako sa len da. Liace som nepopustil, ani ked nas minal “American Spirit”, ktory sa z technickym problemom zdrzal na Kokose. Obdivoval som jeho odvahu, ked v relacii na SSB vecer hlasil, ze vali na plne plachty, aby dostihol “Peloton”. O den na to uz hlasil, ze roztrhol predny steh (predne ocelove lano drziace stazen) a iba ukotvenie vytahu Spinakra zabranilo padu stazna, nakolko nemal maly predny steh. Samozrejme spomalil, vedel pouzivat iba zrefovanu hlavnu plachtu, alebo motor a tak robil v premere 5 a pol uzla.

Spolu s nim isiel v pripade potreby aj “Marlin”.Po dohode sme aj my prehlasili, ze budeme nablizku, keby cosi. A ja som mal aspon vyhovorku na spomalenie a este vacsiu opatrnost.

Neviem, mozno som naozaj bojacny. Ale pre mna plati, ze aj neskor ako ostatni, Indicky Ocean je z velkej casti za mnou a to sa pocita. Bez skod. Teda bez…

Asi 10.ty den nam prestal ist Windmeter. Nevadi, usudili sme, ze je to kontakt na senzore hore na stazni. Takze smer vetra nam urcoval windpilot a rychlost som meral rucnym windmetrom tak, ze som k hodnote pripocital rychlost lode plus 5 uzlov co robi rozdiel v sile vetra na hladine a vo vyske stazna. Nejaky ten uzlik sa mozem mylit, ale vcelku je to tak. Vysielackou som si to overoval a s “AmeriCan Spiritom”, kolko im to tam ukazuje, sedelo to.

Po dvoch hodinach prisla rana, roztrhlo sa lano na malom pni, predralo sa. Moja chyba, zle som to tam nastavil. Vyuzit skusenosti z lezenia sa mi zdalo menej komplikovane, ako to cele skladat a nanovo robit. Podarilo sa.

Rozhodli sme sa, ze vzhladom na mozny vyskyt piratskych utokov budeme posielat polohu iba raz denne, mozno ste si to vsimli. A aj pri rannej relacii SSB, sme vysielali nespravnu polohu. Takto sme s tymi zloduchmi vybabrali.

Lod pocas plavby vydava mnozstvo rozlicnych zvukov, cely orchester. Sme na to zvyknuti a nevadi nam to pri spani (driemani). O to skor som zaregistroval cudzi zvuk v kuchyni. Po blizsiom patrani, neuveritelne, zaves osi varica, 3 mm hruby nerezovy kolik sa predral, potreboval na to iba 35 tisic mil. Asi aj moja chyba, ja som varic nikdy nearetoval. Bal som sa, ze vypadne zo svojho miesta, je tam plyn a tak dve hodiny v noci sme robili novy zaves z nerezovej skrutky, prevrtanej novej diery kusok vedla. Po obhliadke druheho zavesu som konstatoval, ze je to otazka kratkeho casu aj tam. Dva dni neskor, samozrejme v noci. Uz nam to trvalo v tych vlnach iba hodinu, mali sme prax.

Styri dni pred pristatim, (ako inak v noci) dalsia rana.Zlomeny maly pen pri polohe plachiet na motyla, vylet na palubu a upratovanie, zmena polohy plachiet, tiez na motyla, tentokrat s hlavnou dvakrat zrefovanou plachtou.  A s predsavzatin zohnatia Inoxovej trubky na Mauritiu. (uz objednane). Ja neviem, bud som malo opatrny, alebo ten material po 12.tich dnoch v 30 uzloch jednoducho sa zlomi. Uz sme sa viaceri zhodli v tom, ze vyrobcovia lodi a lodnych potrieb to vyrabaju, aby sa to nepouzivalo, podla mna si myslia, ze lod je karavan so staznom.

Celkovo to ale bola plavba dobra, vietor spolahlivy, silny.  Rana

striedali vecere,

cez den sa obcas prehnal burkovy mrak so silnejsim vetrom

a mali sme krasne mesacne noci.

Ku koncu sa vietor stisil a dva dni sme mali novy genaker.

V tych vlnach sa zacalo zjavovat stale viac lodi.

Hadam este zlomena udica, ked sa chytilo cosi velke, potom jedna krasavica, ktora nam usla,

a nakoniec sme boli odmeneni.

Este jeden sok ked sa nespustil starter motora. Po poklepani po starteri a pomykani drotami sa to spustilo, takze nas caka udrzba startera. A to uz sme pri vchode do Port Luis, Mauritius.

Mame za sebou 2350 mil, tak si hadam nejaky ten odpocinok zasluzime.