Vo stvrtok 17. 4. o druhej popoludni sme sa odviazali z nasho statia, v marine Quinta do Lorde, presunuli lod na benzinove molo a dotankovali doplna. Nebol to jediny zasobovaci ukon. Chalani dvakrat nakupovali a to som uz trochu meravel pri pohlade na mnozstvo tasiek s jedlom. Stejky, maso, more konzerv a zeleniny. Cibula si zasluzi osobitne vymenovanie, cez 5 kil. Dalsie polozky radsej ani nepisem, bolo by to dalsich desat riadkov a to neprehanam.  Aha… aj 150 vajec. Dokelu… viem, co vsetko sa da popchat do mojej lode a nie je toho malo. Cerv pochybnosti zacal ale hlodat v mojom vnutri. Nakoniec sme to ale vsetko volajako nastrkali dnu, aj ked sme pristupili na zopar kompromisov. Napriklad, medzi zachrannymi vestami su piva a tuniakove konzervy, sladkosti. Mlieka, dalsie piva, zavarane uhorky a lekvar su v prednej vodotesnej komore medzi nahradnym propelerom, lanami a morskou kotvou. Je toho viac, ale nateraz staci.

Skontrolovali a doliali sme olej do motora, nastavili solarne panely, doliali vodu do nadrze, dokupili kladky, filtre a drobnosti. Po piatich rokoch som opat nastartoval odsolovac, poslucha, aj ked mu to chvilu trvalo a zabral az po premazani. Mam ho este z prvej Civetty. Vyrobi sice iba pat litrov sladkej vody za hodinu, ale na to staci. Mali sme dvakrat skvely pokrm v restauracii a nakoniec prisiel cas odplavat.

Nachadzame sa v strede tlakovej vyse, prechadza cez nas jej oko a mame bezvetrie. To sa ma k veceru zmenit, oko sa posunie na juh a prvotny severozapadny vietor vystrieda sever. Aby sme co najviac skratili nas posun na vode v bezvetri, ideme vetru naproti. Ked miname hlavne mesto Funchal, berieme kurz takmer na zapad. Dobrou spravou je, ze lahky vietor mame po dvoch hodinach motorovania. Tym, ze je z praveho predoboku, plachty krasne tahaju, mame 5 uzlov. K slovu opat prisiel Michal s dronom. Ten chalan to naozaj vie. Mame skvele zabery plachiet s Madeirou v pozadi.

Prva vecera sa nevari, kazdy si k miestnemu pecivu berie, co je prave poruke. Sme stale na plachtach, nastava prvy zapad slnka. Predpoved, ktoru Martin stahuje do svojho tabletu, nam vesti dobry sever, ale az k veceru. More sa sice vlni mało, ale aj to staci, ze vietor, ktory nas predosly den krasne taha, z ineho uhla ten tah straca. Otocil sa viac zo severu a musime zapnut motor.

V noci na 18. uz prifuklo. Vietor zadobocny sprava, 15 uzlov. Najprv mame 4 uzly oproti dnu, ale s pribudajucim vetrom mile narastaju rychlejsie. Trochu som sa prepocital s osadenim vodneho generatora. Kym bol v strede vzadu, vedel sa kvoli priestoru pobit s Windpilotom. John Williams ho na zaklade nasho vymeriavania zavesil vzadu na zrkadlo vpravo, ako sa to uz dalo vidiet z obrazkov v minulych clankoch. K bitke medzi dvoma zariadeniami sice uz nedochadza, ale pri vetre sprava, kedy ma lod naklon dolava, sa vodny generator pri vlnach dviha a ponara, co obmedzuje jeho vykon.

Este poznamka… Windpilot je s velkym W, lebo je to dalsi clen posadky, ktory neunavne kormidluje, nemina elektricku energiu, nepyta jest, nespi a nefrfle.

Museli sme odstavit aj veternu turbinu, pri silnom vetre velmi silno huci. Zrejme su tam vyjazdene loziska. Elektrinu mame teda zo solarov, vodnej elektrarne a naftoveho generatora, ktory zapneme denne na dve hodinky. Pocas jeho vrcania vyrabame sladku vodu v odsolovaci. Vody mame teda dost, riady a seba umyvame v slanej vode, ktora je zavedena do kuchynskeho umyvadla. Seba do umyvadla nezmestime, tolko saponatu a hubiek ani nemame. Umyvame sa s vedrom, ktorym naberieme vodu z nasho slaneho bazena s vlnami, na palube. Pravda… menej casto, ako tie riady v kuchyni.

19. aprila uz mame zauzivany rezim. V sluzbe sa v noci striedame po troch hodinach. Pristroje a alarmy su v pohotovosti. Od Madeiry sme videli dve lode, obe v bezpecnej vzdialenosti. Fuka nam dvadsiatka temer do chrbta a my valime rychlostou do siestich uzlov kurzom na juhozapad. Predpoved vetra je vyborna, nasledujucich 7 dni sa to nemeni. Dalej predpoved nevidime.

Aby som nezabudol… Martin vcera navaril bohovske francuzske zemiaky. Klobaska, kysla smotana, vajcia, proste vsetko, co tam malo byt. Iba sa zaprasilo. Dnes som upiekol chlebik a Miso spravil prazenicu z 20 vajec. Na veceru budu cestoviny s tuniakom a k tomu paradajkovo-cibulovy salat. To vsetko zalejeme olivakom. Miso nasiel na palube lietajucu rybu. Vratili sme ju do mora, ani nevieme, kolko tam trcala.

Dnes, 20. aprila skoro rano, pocas mojej sluzby zapipal ploter. Okrem polohy, rychlosti, kurzu a citania mapy prestal ukazovat ostatne data. Hlbka, rychlost oproti dnu, smer a rychlost vetra. Najprv ma zamrazilo, zlakol som sa, ze sa pretrhol kabel senzora windmetra zo stazna do pristrojov. Pohlad na kormidelny stlpik ma upokojil, pristroje ukazuju vsetky hodnoty. To znamena, ze pristroje pri kormidle neposielaju data do GPS plotra. Tie pri kormidle su stare, analogove, ploter uz digitalny. Aby to vedelo spolu komunikovat, je medzi nimi konvertor. Rano s Petom Horacikom studujeme schemy zapojenia. Demontujeme ploter, nachadzame podla kablov a schemy konvertor a v nom ten spravny kabel zo styroch. Vytiahnem a zasuniem ho a vuala… Data bezia. Bomba!

Tak si tu takto v patici nazivame a v dobrej nalade ukrajujeme mile. Od Madeiry ich mame 384, uz len tych 2500. Len skoda, ze Peto Kincel nie je uplne fit, morska choroba ho stale tlaci na lozko, ale on neunavne bojuje. Sluzby drzi, jedlo a tekutiny do seba dostava. Momentalne sedi na palube a keca s chalanmi.

Ozvem sa opat o tri dni.