31. októbra – Dni začínajú na seba podobať. Ja ráno nejaký ľahký šport, káva, raňajky a začíname. S prestávkou na kávu okolo obeda robíme do piatej popoludní, pol hodinu pred západom slnka. Stihneme poupratovať, čosi navaríme a kecáme, kým nás nepremôže únava. Dnes to nebolo inak. Po rannom rituáli si Jožko sadol za svoj výrobný prostriedok Lubo sa pustil do čistenia čistenia a brúsenia trupu a kýlu.

Mňa čakala očista. Našťastie iba propelera. Po vytiahnutí z vody vyzeral trochu zarastene.

Postupná demontáž, ktorú obvykle robím pod vodou, bola na suchu radosť.

Celý ten zázrak rozobratý vyzerá takto.

Pod vodou je to pracnejšie, ale s kompresorom tlačiacim vzduch cez hadicu do dýchacieho aparátu to celkom ide. Treba to robiť v plytkej vode, keby čosi spadlo na dno. A to musí byť pieskové, aby sme videli, kde skrutka, alebo časť propeleru pristál.

Jožko objavil pri vchode do suchého doku kabínku so stojanovou vŕtačkou, zverákom a stolovou brúskou. Je to pozorosť maríny  jachtárom. Také čosi som ešte nevidel, je to veľmi milé prekvapenie. Vŕtačku som rovno využil na prispôsobenie zinkovej anódy na propeler tak, aby na nej pevne sedel rezač lán na.

To je vynikajúca vymoženosť, zachráni nás pred namotaním bludného lana, alebo rybárskej siete do propeleru a veľkým problémom, ktoré to spôsobí.

Lubo medzitým brúsil a škrabal, Jožkov čaroval za šijacím strojom.

Kým sa časti propeleru odmočovali vo vedre s octom, pomohol som Lubovi.

Po očiste trupu Lubo zamiešal základnú farbu pre kýl a oustil sa do natierania.

Medzitým sa časti propeleru odmočili, vyleštiť ich a zložiť to dokopy nebol žiaden kumšt.

Radosť pozerať.

A to už zapadá slnko

a my pripravujeme večeru. Dnes sú to bryndzové halušky. Nie zo sáčku, ale poctivé, z naškrabaných zemiakov.

Škoda, že tie debaty, ktoré tu vedieme s nedajú reprodukovať. Jožko pri pohári vína vyčíta Lubovi, že alkohol jeho postave neprospieva a ja mu vravím o zdravej výžive pri krájaní slaniny. Má to ten Lubo s nami ťažké. Teraz sme viedli debatu o komároch. Rozoberali sme, prečo pijú krv iba samičky. Lubo to počuje prvýkrát, pýta sa, z čoho žijú samčekovia. Vravím, veď to pozná, pijú krv samičkám. Vysvetľujem mu, že samičky krv potrebujú pre rozmnožovanie sa. Celkom dobrá debata, vydržalo nám to skoro pol hodinu. Lubo uverí veľmi pomaly, presne ako keď som mu naposledy vysvetľoval, že blatník na mojej C 3 je dohryzený od psov. A je.