26. oktober -Este moje poznatky k Mauritiu. Je to krasny ostrov, ludia su slusni, ochotni pomoct a privetivi. Miestne trhoviska su zmaskou Afriky a Indie. Je to tam ako v uli. Obyvatelia su 70% Hindu, potom moslimovia a krestania. Ziju v pokoji, vzajomnej znasanlivosti a v ucte.
Ostrov ma, alebo v kratkom case bude mat problem. Zije tu 1.250 tisíc obyvatelov plus turisti. Nakolko je povolene dovazat ojazdene vozidla, iba osobnych aut je tu pol miliona. Rano a poobede su cesty zapchate. Na lodi sa usadzal cierny prach, ktory sme dennodenne umyvali.
Rocne obdobia sa delia na obdobie sucha a dazdov. To prve sa predlzuje a to druhe, sprevadzane stale redsimi tajfunmi, inak bohatymi na vodu, sa krati. Obrovsky rezervoar vody, ked je plny, vydrzi jeden rok. Ako mi povedal Rasid, miestny taxikar a skvely clovek, nadrz je temer prazdna a obdobie dazdov zacina v novembri, teda nemaju takmer ziadnu rezervu. Je tu 160 rezortov a hotelov, ktore spotrebuju enormne vela vody a dalsie sa stavaju.
Rasid mi pomohol zohnat inoxovu trubku ako nahradu za pen k malej plachte, robil zavoznika pri zasobovani, zariadil doplnenie plynu a este kopu ineho. Nebolo to samozrejme zadarmo, ale velmi lacne a fajn ludsky pristup. Taky mily, ciperny stary pan s troma zubami vpredu, stale usmiaty. Teraz ma mrzi, ze som sa s nim ani neodfotil.
Sme uz na Reunion, plavba v pohode. Nad ranom sa utisil vietor tak 25 mil sme boli na motore. Vstup do priemyselneho pristavu,
uvitaci vybor,
uviazana lod,
pohlad na flotilu
a informacna tabula.
Pokukam a ozvem sa.