62. Spolunazivanie na palube

28. oktober – Treti den na Reunione ma zatial nepriblizil k blizsiemu poznaniu tohto ostrova. Vcera som rano behal, potom bicykloval, kecali sme s ostatnymi posadkami o dalsiej etape a poobede som sa siel prejst 3 km do supermarketu kupit kura, mam obrovsku chut na pecene kura s ryzou. Cestou spat som sa „zatulal“, ponoreny v myslienkach som nedaval pozor na cestu a ocitol som sa na druhej strane pristavu. Uz som sipil, ze som to asi dobabral, ale stale som si myslel, ze volajako to obabrem. Ked som zastavil na druhe strane kanalu, ci vstupu do pristavu, neostalo nic ine len pochod nazad a pridanych 7 km. Ak k tomu pripocitam fantasticky prezrety smrados, co som si kupil v obchode, splachnuty nealko pivom, co mi urobilo totalnu prietrz mracien v mojich crevach, hladanie ukrytu a najdenie utulku v sipovom krovi za rozpadnutou trafostanicou, kde som sa doskrabal do krvi (nemal som alternativu), bolo to nezvykle vybocenie z jachtarskeho stereotypu. Pochopil som pocity a utrpenie princa zo Sipkovej Ruzenky, s rozdielom, ze mna v krovi necakala spiaca princezna. Tak som vecer bol celkom slusne utahany a nic som nenapisal.

Kedze zatial viem o tomto ostrove iba to, ze ma pristav, supermarket a slusne bicyklove trasy, dnes som dal do kopcov a nazad 35 km, povenujem sa inej teme.

Zivot v uzkom priestore kajut na plachetnici je sam o sebe zlozity. Ine je ist na lod na dva tyzdne a ine zit tu 13 mesiacov. Je to zvyk, asi aj (v mojom pripade) castejsie uzatvaranie sa do vlastnych myslienok, ci plnenie dennodenneho programu nezavisleho od zivota na lodi.

Od Australie sme s Markom sami, prestriedal sa Miso, Erik z Francie a teraz je tu Lubo Soltys. Okrem plnenia povinnosti suvisiacich z prevadzkou lode, ci uz v pristave, alebo pocas plavby a venovanie sa svojim cinnostiam je tu este subjekt spolunazivania. Teraz nehovorim o porozumeni, debatach, planoch, spolupraci, prisposobovani sa a podobne. Je to o zvykoch jednotlivca. Tema ma napadla, ked bol na lodi Erik a ja som zistil, ako su si sposoby Marca a Erika podobne. A ja som iny.

Mozno som naozaj zviera, extrem, spustnuty element. Nevychovany nesposobny zivocich.

Uvediem priklad. Napriklad:

– Pitie z flase. Ked boli chlapci smadni, vybrali napoj z chladnicky, naliali si do pohara, odlozili flasu, napili sa umyli a odlozili pohar. Ja som Otvoril chladnicku, veko na flasi a pil som. Potom som flasu zarvoril a odlozil. Erik niekolko dni kriticky mlcal a potom sa ma spytal, co viem o prenosoch bacilov. Co ja viem, podla mna bacile su tu vsade a a ten pohar ich neodradi od preskakovania na rozne nosice. Ja som s nimi zatial kamos, chory som nebol. Marco mal uz styri razy horucky, z toho dva krat mal odo mna antibiotika. To ani nespominam ochutnavanie z varechy pri vareni. Hroza.

– Umyvanie riadov. Desim sa pozerat ked pocas plavby umyva riady Marco, alebo to bol Erik. Boli omnoho dokladnejsi ako ja, ale aj minuli viac vody. Ja to riesim viac papierovymi utierkami, kedy dolicny predmet utriem od spiny, kym sa neleskne. Servitiek mame vzdy dost. Ked sme boli s Igorom Kollerom a Stenlym v Yosemitoch, Igor kupil „Jar“ na umyvanie riadov. My so Stenlym sme nakupili kopu papierovych servitok. Po niekolkych dnoch udivu tento system prevzal aj Igor a nakoniec sme neotvoreny, nepouzity saponat pred odletom domov vyhodili. Je pravda, ze obcas na miske zostane nejaka ta skvrnka (velmi zriedka), ale nikto nie je dokonaly.

– Ranajky. Erik aj Marko, kazde rano ako hodinky sadnu za stol a ranajkuju chlieb s maslom, lekvarom, nutelou, ci medom. Ja si dam kavu a po hodinke zjem, co zostalo zo vcerajska, pripadne chlieb s cibulou, topinky scesnakom, prazenica. Erik to nemohol pochopit, ale co chcete od francuza? No a potom ked nahodne dojde k radostnemu odvzdusneniu hrubeho creva? Keby pohlady zabijali…

– Hygiena. Erik aj Marco sa na slanu sprchu dokladne pripravili v kajute a omotani uterakom vypochodovali na palubu. Spachali hygienu a omotani uterkom vliezli do kajuty a obliekli sa.Ja som to robil presne tak isto, iba bez toho uteraku. Som sice strasne hanblivy, ale na lodi medzi chlapmi sa hadam nemusim hrat na vychovaneho.

– Nocna sluzba. Chlapci sluzia riadne ustrojeni, v zachrannych vestach. Najme Erik tichym protesom komentoval moje sluzby v pizame. Podla mna to staci, burkove oblecenie mam hned poruke a uviazem sa. Raz darmo, Erikovi sa lahko kritizuje. On je Francuz zenaty a zijuci v nemecku 25 rokov. Ale co ja? Bordelar a Slovak?

– Co je hadam najsmutnejsie, chyba im taky ten ironicky humor. Taky postsocialisticky. Vy viete o com hovorim. Ked som povedal Erikovi nech sa umyje aj za mna, mi vysvetloval, ze to nie je mozne. A takych prikladov je vela. Ci uz s jedlom, hygienou, varenim spanim a tak. Ked som sa raz ironicky kritizoval za cosi, Erik to vzal vazne a zacal mi hovorit o sposobnom spolunazivani.

Na druhej strane uplne respektuju moje postavenie velitela a majitela lodi, vykonaju do bodky bez namietok, co poviem. Niekedy mi az chyba „urob to inak, alebo neskor, pripadne to je zbytocne, alebo ser na to“.

Chybaju mi horolezci. Ten nadherny sposob ironickej komunikacie, kedy aj oslovenie kamosa blizke k vulgarizmu nie ja brate ako urazka, ale ako priatelske oslovenie. Bohajeho chalani, uz sa tesim, ze sa blizi dochodok a niektori z vas sa pridaju. Alebo, ked a vratim na to posedenie pri nealkopive a bezprostrednu komunikaciu. Velmi mi to tu chyba, velmi mi chybate.

Lopy, aj napriek svojmu galuskovemu handicapu bol skvely, uzitocny spolocnik a tych 6 a pol mesiaca s nim na palube do Karibiku a spat bola nadherna prdel…