1. november – Odkedy sme dosli, udialo sa toho dost, ale pojdem od zaciatku. 11.eho sme si lizali rany, delili sa s ostatnymi o skusenosti a navzajom sa postazovali co sa komu prihodilo. A nebolo toho malo. “Bongo Alive” (svajciari)zaliala tak velka vlna, ze lano, ktore v kokpite drzi rahno sa odtrhlo, hned vedla su pristroje a tie to lano vytrhlo. V sekunde prisli o windmeter, dephtmeter a rychlomer. “Andromeda” (spanieli) roztrhali hlavnu plachtu. “Luitton” (spanieli) roztrhli bocne ocelove lano drziace stazen. Ma priemer 14 mm. Tak to uz musi byt sila… “Saphir” (nori)

predviedli heroicky kusok. Aj oni mali problemy s palivom a motor nespojazdnili. Stalo sa im to 10 mil pred marinou, doplachtili az na molo za asistencie gumaku miestnej mariny. Vravia, ze boli dobre veterne podmienky, ale…

“Free and Breezy” zo Skotska rozbili autopilot. Sweet Pearl mal tiez problemy s palivom ako my. Tiez spojazdnili. “Chicalu” z Nemecka, najvacsia lod vo flotile 65 stop, roztrhala hlavnu plachtu na prednom liku tak, ze ju mozu pouzivat iba najviac zrefovanu. Tiez roztrhali kosatku. No a chytili vraj 10 metrovu vlnu zpredu. Z deviatich uzlov zbehli v sekunde na nulu. Vsetko co bolo na a v lodi volne, lietalo. Vratane ludi. Hubert, majitel a kapitan bol hodeny takou silou, ze si nacal krize a po prichode vo viezli rovno do nemocnice. Uz je po piatich dnoch tu, ale zle sa na neho pozerat.

Ked to takto rekapitulujem, vlastne sme vynikajuco obstali. Ta nasa, vo flotile este s dvoma najmensia sa drzala fantasticky.

13.teho sme sa pustili do prace. Ako dobre, ze mam v lodi rezervnu 130 litrovu nadrz. Bola prazdna tak sme do nej preliali to co zostalo v hlavnej nadrzi. Kupil som lievik s velmi jemnym filtrom a elektricke cerpadlo na palivo. Otvorili sme inspekcny otvor hlavnej nadrze,

precerpali naftu a poriadne vycistili. Vcelku nadrz bola v dobrom stave, zjavne nafta uz bola prefiltrovana, ale Lubo ju vylestil tak, ze ten flak na obrazku je prec a je ako nova.

Naftu sme vypustili z rezervneho tanku do hlavneho, vymenili filtre, vyskusali motor a viac sa uz urobit neda. Marko Upevnil nanovo autopilot, pretoze sa v povodnom uchyteni zacal hybat.

Ozubene koliecko, co nam na mieru vyrobili v Australii, ked sa stare strhalo funguje tak dobre, ze sme to nevymenili za original, ktory nam dosiel na Mauritius. Bohuzial balik s novym kablom windmetra a novy starter sa zdrzal v Johanessburgu, po niekolkych mailoch a vyplnovani byrokratickych tlaciv sme preadresovali balik do Kapskeho Mesta. Budeme sa musiet nadalej zaobist bez indikatora smeru a sily vetra, ale sme si vykli. Chcem sa touto cestou podakovat Misovi Navratilovi z Avaryachtu, ktory s mi trpezlivo pomaha s nahradnymi dielmi a radami pocas celej plavby.

Este sme vymenili aj lamelu z cerpadla sprchy do wc cerpadlo a tesni. Takze koniec fekalov v lodi. Dokonca mali v obchode aj nahradnu lamelu a my sme mohli skompletovat aj tu sprchu. A kedze sme vlaste porobili, dostali sme sladku odmenu.

Rozkukali sme sa po marine

kde sa medzi lodami premavaju opice.

Je to moja prva navsteva mariny v zivote, v Juznej Afrike. V krajine, kde este ziju pamatnici, ktori sa narodili ako otroci. Trochu to zlahcuje zartovny napis na dverach baru v marine,

ktory hovori, ze deti bez dozoru budu predane do otroctva.

Vcera sme boli na safari, ale to popisem zajtra. Dosli sme utahani a tak vlastne az dnes sme sa dostali k nakupom a konzumnym ukojeniam. Marko a Jack, ktory je v posadke az do Brazilie

a ja sme si zabezpecili mobilny inernet, dali si mohutny New York steak a nakupili proviant na vikend.

Pri odchode som este vypomahal vo vytahu jednej mamicke,

a uz som na lodi a pisem prispevok.

Zajtra napisem o safari, a dam fotky nosorozcov, slonov a ine. Potom poinformujem o dalsiom pokracovani a hlavne o logistike, ktora je dost narocna. Vyzera to na stvrdnutie v tejto marine do utorka, pocasie nepusti.