16. november – Uz pat dni sme v Richards bay a stvrdneme tu este do utorka. Presne vtedy sa ma urobit okno v pocasi a my sa budeme moct presunut. Dnes ale nebudem pisat o nasom postupe. Tato tema si zasluzi vlastnu kapitolu, napisam o tom zajtra, teda den pred odchodom.
Porobene mame, objednane filtre uz marine obchod dodal. Cas travime rozne, ja rano beham, potom ranajky, bicykel, knihy, studium, internet a tak. No a Shoping center. Uz mam nove knihy. A papanie. Nasa kreativita vo vareni nepozna limity. Ja si vecer pred spanim pustim nejaky film od Janky.
Dva dni po nasom prichode, 13.eho sme boli v safari parku
Uz len cesta sem bola zaujmava. Miestne dediny pripominali nase Letanovce, ci ine osady slovenskej mensiny. Spina, neporiadok, domy drevene ci murovane, hole ci omietnute, rozostavane alebo hotove, vsade sa byvalo. Nic nerobiaci ludia leziaci a sediaci v okoli. Velke auta. Nadej na zmenu dava pohlad na unifirmovanych skolakov a slusne vyzerajuce skoly.
Kriminalita je vysoka, Juhoafricka Republika uz vraj predbehla Venezuelu. Niekto mi radil aby som behaval len na verejnych miestach, vraj za par Randov (miestne peniaze) ta zabiju. Iny vravel, ze je to ok, nic sa mi nestane. Nezamestnanost presahuje oficialne 20%, ale vraj sa v skutocnosti blizi ku 40.
Pred vstupom do parku som si sfotil Erdinga z Norska, z lode Saphir, s ktorou bravurne priplachtil az k molu s nefunkcnym motorom.
On je pravnik a jeho zena, Gro je biologicka. Posadka “American spirit”
to su ti, co roztrhli ocelove lano drziace stazen cestou na Mauritius. Vlavo je Brian, ktoreho volame aj Tommy Lee, kvoli jeho podobnosti s americkym hercom Tommy Lee Jonesom. Bol s nami uz aj nas novy clen posadky, Jack z Kentucky, USA.
Mladsia dcera studovala v USA a byvala u Jacka a jeho zeny Audrey. Spriatelili sme sa a Jack po niekolkych plavbach s stredomori a Chorvatsku plaval so mnou cez Atlantik.
Pri vstupe do parku nam zamavali
a za prvou zakrutou uz stal uvitaci vybor.
Kusok dalej to boli nosorozci.
Dama sa nam otocila ritkou a odkracala.
Nadherny pohlad na zebry
a zirafy.
Ani byvoly sa nedali zahanbit.
Cez cestu si na vysokych opatkoch vykracovala antilopa
a videli sme aj Cima
Priroda bola uchvatna,
ale dych nam vyrazili slony.
A to uz sme boli na odchode, na levy sme nemali stastie. Aj tak to bola nadhera.
Zajtra napisem o logistike dalsieho pokracovania.