Pytam sa Michala, preco stale nosi zachrannu vestu a je o cosi cvaknuty, ked je v kokpite. Na palube byt zaisteny, to sa nedivim. Vestu ma kazdy. Ja sa uvazujem okolo pasa ako John Blackthorne v romane Sogun, ked sa plavil na svojej lodi Erasmus. No… to bolo v roku pana 1604. Vtedy samonafukovacie zachranne vesty s pistalkou, majacikom, trakmi pod nohy a ochranou tvare proti vlnam neexistovali, ale muz cez palubu urcite ano. Ja som na obliekanie vesty lenivy, zatiahnuty uzol okolo pasa mi trva par sekund. Pravda, pad do vody by ma asi poriadne bolel, ale frflajuc by som to prezil. Tolko k teorii, prax hadam nezakusim.
Spat k otazke Michalovi, preco nosi mimo kajuty stale vestu. „Slubil som synovi,” znie odpoved.
To ma doslova vzalo. Ano, ten slub je taky dolezity, ze porusit ho sam pred sebou je nemozne, neospravedlnitelne. Naopak, dodrzat ho je vysoko moralne.
Dnes, 24. aprila, sme na oceane sedem dni. Podla GPS sme preplavali 844 mil, co je 120 mil denne. Oproti vode je toho viac, GPS posun znacim do dennika raz denne a posun je priama linia, ktorou my rozhodne neplavame. Prisposobujeme nas kurz vetru a hlavne prepovedi, ktora nam napovie, ako sa bude vietor vyvijat nasledujuce dni. Ale frcime, surfujeme na zadnych vlnach. Ked budeme v pasate, pomoze nam hladinovy prud pol uzla, co nam prida 12 mil denne.
Mali sme problem s motorom. Prvykrat nam zdochol este pred Madeirou a po vymene filtra pohoda. Ale ked po par hodinach po vyplavani z Madeiry svoj protest zopakoval, problem bol asi inde. Vymena filtrov ako prvy krok problem neriesila, motor trpel nedostatkom prisunu nafty. Presli sme vsetky palivove hadice, rebus zostaval. Otacky kolisali a pri volnobehu to zhaslo. Nakoniec vsetko pomohol vyriesit John Williams. Lod pozna velmi dobre a problem pomenoval ako sanie vzduchu niekde v systeme.
Postupujuc podla pokynov Johna, hadicku od prveho filtra k motoru sme odpojili a ponorili do bandasky s naftou. Motor bezi ako hodinky. Takze problem je v nadrzi alebo v palivovom prefiltri. Spojili sme hadicku z bandasky s nadrzou napriamo a opat to frcalo. Chyba je definitivne v prefiltri, alebo inak povedane, v odlucovaci. Ten je novy, vyzera to, ze drziak filtra je upchaty. Motor bezi bez prefiltra ako novy a to sa rata. Pokusim sa drziak este precistit, John pisal, ze sa obcas stava, ze sa to upcha na vstupe. Pokusim sa to vycistit, ale novy drziak filtra na Sint Maartene urcite kupim.
Inak si tu nazivame v dobrej atmosfere. Krmime sa vsakovakymi dobrotami, bol aj stejk, pizza a dnes bude zivanska. Maso vo vyparniku tak primrzlo, ze sme ho museli vyslobodzovat teplou vodou. K tomu drobnosti ako prazenicka, chrumkavy teply chlebik ci salat. A tych sprostosti, co tu narozpravame… Zacali sme uz aj cihat na tuniaka, ale zatial lovime same travy. Aj ked Peter Horacik vytiahol na haciku rybie oko, a to dost velke. Nekecam.
Nasledujuce dni to vyzera s vetrom stale fajn. Vlastne nam dovoluje ist priamociarejsie ako sa bezne plava. Nakoniec ale budeme musiet zbehnut na 18. rovnobezku, tak do tyzdna. Teraz sme zbehli pod 25.