2. december – V 15 storoci Portugalsky princ, zvany Navigator zorganizoval expedicie popri neznamom zapadnom pobrezi Afriky. Ked v roku 1460 zomrel, jeho lode skoncili stale severne od rovnika, pri Kapverdoch. V roku 1484 bola objavena Walvis Bay, co je asi na polceste medzi rovnikom a Mysom Dobrej Nadeje.

Dnes vonku prsi, jaskyne som pozriet nesiel, posadka American spirit a Jack ano. Kedze zajtra na obed chceme odist, mal som na vyber medzi vyletom v aute a muzeom Bartholomea Diasa. Vybral som si muzeum a uprimne, nechcelo sa mi nikam chodit. Muzeum bolo uzasne, kus namornej historie sa odohraval prave v miestach kde teraz sme. Nafotil som Repliku lode, v ktorej sa sem Dias priplavil a nafotil texty, ktore teraz prekladam na stranku.

Portugalsky kral Joao II 5 rokov pred prvou plavbou Kolumbusa, 1487 vyslal Bartholomea Diasa najst najjuznejsi bod Afriky.

Bartholomeu Dias bol colny inspektor, neskor velitel portugalskej Karavely, ktoremu bolo zverene vedenie nad dvoma Karavelami dlzky 22 a pol metra a mensiou zasobovaciou lodou.

V januari 1488 dve karavely zanechali za sebou zasobovaciu lod juzne od dnesnej “Oranzovel rieky” a dostali sa do burky. Vietor ich hnal juhozapadnym smerom 13 dni. Ked sa polepsilo, navigovali smerom na vychod, bez toho aby vedeli, ze uz minuli Cape Point, teda najjuznejsi bod Afriky, znamy ako Mys Dobrej Nadeje. Po desiatich dnoch plavby si Dias uvedomil, ze nieco nie je v poriadku, otocil sa na sever a po dvoch dnoch , zaciatkom februara pristal v “Bay of the Cattle Herdes”. Nazov je dnesny, vtedy to pomenoval”Bahia dos Vaqueiros”. Ked tam nenasli vodu, s ktorou uz boli na dne, Zakotvili vo vedlajsiej zatoke, dnesnej Mossel Bay.

Fotka nie je bohvieco, ale ked si ju zvacsite, je vidno trasa, ktorou Dias plaval.

Vodu doplnili v prameni, ktory bol nedaleko. Miestni domorodci, pomenovani Hottentoti usli do lesa, neskor sa vratili a hadzali po priselcoch kamene. Po doplneni vody lode odplavali.

V roku 1988, 500 neskor priplavala z Portugalska replika Diasovej lode.

Je dlha 23 a pol metra, najvacsia sirka 6,6 s ponorom 3,4 metra. Oplachtenie 208 m2. Entuziasisti, co na nej priplavali ju darovali miestnemu muzeu, kde som si ju mohol s radostnou zvedavostou obzriet. Podla fotiek co som videl v muzeu, bolo pri tom kopec slavy.

Kotva,

a kormidlova paka.

Vzadu si mozno vsimnut kapitanovu kajutu, Je mensia ako Marcova na Civette. Pravda, ludia boli vtedy mensi. Vedla kormidlovej paky je kompas.

Najprv ma zarazilo, ze lod je ovladana vnutri v kajute a nie na hornej palube, ale potom som to pochopil. Kurz sa urcoval iba podla kompasu co sa dalo vnutri a posadka kormidla bola chranena pred pocasim na palube. V tych casoch neboli vysoke naroky na manevrovanie. Lodi bolo menej , na oceane sa drzal kurz a pred pristavom sa proste zakotvilo. Pri uviazani lode na molo asistovali veslice.

Splet lan pri prednom stazni.

Toho casu moderny sextant,

a podpalubie s priestorom pre posadku. Samozrejme tu zpred 26 rokov.

 

V roku 1497 Vasco da Gama, vyslany Portugalskym kralom Manuelom objavit obchodnu cestu po mori do Indie, zakotvil v Mossel Bay na doplnenie vody. S Hottentotmi mal dobre vztahy a vymenny obchod.

Pisal sa rok 1500, ked Pedro Alvarez bol velitelom flotily 13. tich lodi objavovat dalsie krajiny, ktore Vasco da Gama minal pri objaveni cesty do indie. Pri Cape Point flotila vplavala do burky, roztratila sa a Bartholomeo Dias, kapitan jednej z lodi sa potopil.

Pedro D´Ataide, kapitan inej lode prezil a pristal v Mossel Bay. V liste, ktory tam zanechal opisal burku a smrt Bartholomea Diasa. List, schovany vo flasi a prikryty rozpadnutym clnom nasiel v 7. jula 1501 Joao Da Nova. Tak sa dostala sprava o smrti Diasa

do Portugalska.

Na zaver model lode z marcipanu, umiestneny v muzeu v rovnyky den ako replika.