11. jul – 9. jul nebol vyznamovo nejako inak zvlastny den. Ale bol tak nabity programom a atmosferou, ze to bol jeden z najlepsich dni odkedy sme vyplavali. Rano som bol behat a ako som uz spomenul, zarazila ma cistota plaze. Jedine na nej, co bolo dielom ludskych ruk, bolo kanoe (foto) ktoreho vzhlad sa za poslednych niekolko sto rokov nezmenil. Zviazane dokopy s lyzou lanom z kory kokosovych stromov. Ak si pamatate film stroskotanec s Tomom Hanksom ako si robil plt, tak presne tak to robia. Mali to sice zosilnene akousi sietkou, ale ten zaklad tam bol neodskriepitelny. Ziadne Hondy, Tohatsu, Envirude, ale vesla a clny vydlabane z kmenov stromov. Nadhera. Fintu s pridavanim fotiek na clanok ma naucil Jano(ake jednoduche). Ked si na fotku kliknete, zvacsi sa a potom este mozete pouzit lupu. Niekde to stoji za to.

Pravda, ludia maju uz tricka, nohavice, ak ked riadne obnosene. Chodia bosi. Stale sa usmiavaju a tolko deciek pokope som este nevidel. Takmer s kazdym sa volajako dorozumieme anglicky. V miestnej skole je povinna, ale vedia aj starsi. Je tu opat vela psov, ale na rozdiel od tych na Tonge su tieto sice chude, ale vyzeraju zdravo.

Na ostrove je cinna sopka Mount Yasur. Vysoka 361 m nad morom neustale chrli lavu ako Stromboli nad Siciliou. Pritomnost vulkanu je citit aj v dazdi, po lejaku mame na palube cierny prach. Boli sme sa pozriet pri brehu na horuce pramene, ktore chrlia vrelu vodu a jeden dedincan si v nej varil banany. Dal nam z nich ochutnat, chutili ako varene zemiaky. Tak sme si vzali dva a dali do gulasovej polievky na obed miesto zemiakov.

Cestou k lodi sme obdivovali vegetaciu a najma mohutne stromy s korenmi co rastu z koruny do zeme ako vo filme princezna Fantagiro.

Poobede sme sa vsetci stretli v miestnom Yacht Clube, co je v podstate bambusovo drevena chatka, kde pre nas dosli terenne vozidla. Na korbe sme sa najprv odviezli do susednej dediny, kde nam miestni v original „krojoch zatancovali a zaspievali. Bolo to uzasne a fotky co pridavam zdaleka nezachycuju atmosferu a uzas. Po Fiji a Musket Cove akokeby sme sa vratili o 300 rokov dozadu. Podla mna musel byt z toho perplex aj COOK, ktory tu pred 250 rokmi pristal s lodou Resolution v zatoke, ktora nesie meno jeho lode.

Potom sme sa isli pozriet do gagora pekla. Z okraju kratera Mount Yasur sme pri zapade slnka a v tme sledovali erupcie sopky.

Na druhy den prebehla vymena darcekov. Najprv bola kratka bohosluzba, kde sa miestny duchovny v slusnych nohaviciach a modrej koseli s logom „AIR ITALIA“ pomodlil za nasu stastnu plavbu. Kazda lod kupila, alebo dala na kopu to, co dedincania najviac potrebuju. Stare saty, kempingove stolicky, hrnce, noze, lana, snury, pera, noznice, plachty…a tak. Ked 25 lodi dalo cosi, vznikla z toho celkom slusna kopa. Oni nam potom dali z palmovych listov kosiky s roznymi plodmi, tak teraz mam na lodi kokosy, banany, more citronov a nejaku korenovu zeleninu, ktoru som na pridal do zeleninovej polievky, co som varil. Jedle a chutne, co to bolo ale neviem. Nakoniec nam zaspieval detsky zbor asi 40 harantov miestne piesne, a to teda bola naozaj supa.

Vecer sme este mali svedske stoly, prasa, kura a hovadzie s ryzou, zemiaky a zelenina. Rano 11. eho sme za svitania dvihali kotvu, namierene na Ostrov Erromango, kde prespime a budeme pokracovat na Efatu, Port Villa.

Napadla a suvisost medzi charitou a organizovanim plavby viac lodi a World Cruisingom. Tym, ze je nas viac lodi a vieme sa poskladat na jednoduche veci, pomozeme tym miestnym obyvatelom a oni nam nam ukazu cosi z ich kultury, skryte krasy ich prirody a miestne speciality. Myslim ze za normalnych okolnosti by sme museli vyvynut velke usile aby sme toto vsetko zazili. World Cruising ma uz v tomto na ostrovoch zalozenu tradiciu, ktoru sme my upevnili a tiez tak umoznili tym co pridu po nas zazit podobne a pomoct domacim. A vsetci su stastni.

Kto chce vediet nieco o Vanuatu, je to mlada republika, nezavislost maju tusim iba nejakych 30 rokov. Je to suostrivie Nove Hebridy 1000 mil vychod od Australie.Kto chce vediet viac, nech klikne sem. http://sk.wikipedia.org/wiki/Vanuatu.

Sme na ostrove Efatu, Port Villa. Uz civilizovane, supermarkety, auta, vela turistov. Hlavne z Australie. Mame zase kopu prace, Nafta, obziva, doplnanie vody, lod sme vycistili na ostrove Erromango, tak hadam budu uradnici z biosecurity v Australii spokojni. Jano Zelina dnes odletel, ostali sme tu s Jozkom Novotnym a Markom. Kedze Jozko 27.-eho odlieta z Mackay, vyrazame uz zajtra, aby sme nemali stres. Do Mackay pride Miso Porvaznik, Johnkyho syn a bude s nami az do Indonezie. Velmi sa tesim na stretnutie s Tiborom Janosom, ktoreho som videl naposledy v minulom storoci, je uz Australcan. Pride sa na nas pozriet a bude s nami 4 dni. Drzte palce, ozvem sa z Australie tak o 10 dni este som pridal fotky do galerie.

10. jul – Uvadzam datum, kedy som artikel napisal a nie kedy som ho uvelebil na stranku. Ked sme na internete, sme v Port Villa, ostrov Efatu, stat Vanuatu. Povodne som si myslel, ze popis aj foto zbucham v jednom clanku aj galerii, ale bolo toho tolko, ze to musim rozdelit. Dojmy z kotvenia v zatoke Resolution a navsteva na ostrove Tanna su tak silne, ze si myslim ze to bolo to najvacsie NAJ, co sme dosial videli a zazili. Nie ze by to krasou bolo ine ako ostatne. Ale ludia, pohoda, atmosfera, sopka, uzky kontakt s miestnou dedinou urobili nezabudnutelnu atmosferu.

Odchod z Fiji, Musket Cove sa udial strasne rychlo. Po obvyklom doplneni zasob vsetkeho druhu sme 4. jula poobede vyplavali. Vsetci sme boli tak trochu v napatom ocakavani, ci sa nam pocas plavby podari vyhnut zlemu pocasiu, co sa na nas valilo. Dva dni sa nedialo nic, vietor bol vynikajuci a my sme slusne napredovali. 6.-eho vecer som pre istotu zavolal Olegovi, nech nam kukne pocasie a hlavne pravdepodobnost burok s bleskami. To je to, coho sa najviac bojim. S vetrom sa da, s lejakom sa da, vlny sa daju prezit, ved pride lepsie. Ale ked sa zacne blyskat, ste naozaj hrackou vsetkych bohov zleho pocasia. Pri mojej prvej plavbe na Atlantik sme s Jozkom Varsanyim a Jozkom Novotnym este v Jadrane pri Brindisi chytili taku burku, ze som bol presvedceny, ze nahoda bude ak ma nezasiahne. Zasiahlo. Zhoreli vsetky pristroje, radar a antena na vysielacku bola na uhol. Vtedy vsetko zazracne vyriesili chalani z Avar Yachtu. Prileteli do Reggia di Calabria, za dva dni vymenili pristroje a bolo. Vsetko sa riesilo cez poistku, tak ani nebolelo a mam sa cim chvalit. Ono s tym bola spojenych kopa neuveritelnych komplikacii, ale to je iny pribeh. Nechcem si ani predstavit, co by som robil teraz.

Olulo kukol na predpovede a zhrozene vravi – plavajte ihned na juh. Dole to nie je take silne a pod 20. tou rovnobezkou ste relativne ok. Mierite rovno do oka nizkeho tlaku a pravdepodobnost bleskov sa mi javi ako istota. Siedmeho rano sme uz boli temer na 20.tej rovnobezke juznej sirky. Vietor 20 uzlikov v chrbte, zamracene, ale v podstate klud. Tak sme si gratulovali ze sme tomu usli. Navyse sme vytiahli krasneho 5 kiloveho tuniaka. Vecer to prislo bez vystrahy. V priebehu piatich minut 50 uzlov vietor. Ale burka to nebola, tak s vyvesenym uterakom sme valili celu noc, kym to nad ranom postupne nezoslablo na 25 uzlov, kedy sme vplavali do zatoky Resolution na ostrove Tanna. Varit sa velmi nedalo, ale dokazal som z polotovarov upiect kolac, ktory nam s lekvarom nahradil veceru.

Tym sa to este nekoncilo, lebo vietor fukal zo SV, presme zo smeru, do ktoreho je zatoka otocena. Samozrejme som velmi blizko zakotvil vedla akychsi francuzov, ktori uz boli nastvani na celi nasu flotilu, Lebo v priebehu dna tam vplavalo cez dvadsat lodi. Jedna z nich im svojou kotvou zachytila retaz, tak asi boli na hranici zufalstva, lebo aj ked po zisteni ze musim prekotvit a uz sme na tom aj pracovali dostali hystericky zachvat. Potom sme si to vsetko vysvetlili, ja som sa ospravedlni za zakotvenie blizko a oni sa ospravedlnli za agresivnu reakciu. Proste zrazu sme boli bohovski kamosi a mali sme sa strasne radi. Takto sme sa tesili.

Po skonsolidovani sa, dospati (celu noc som s Markom prebdel), navareni zeleninovej polievky sme sa vsetci zvitali na brehu 8.eho vecer. Rano 9.teho, ked som s isiel zabehat na plazi, mavali na mna usmievavi, mili domorodci. Prve co mi udrelo do oci boli ciste plaze, ziaden plast, smeti, konzervy.

Tak sa zacal den, ktory opisem a zverejnim zajtra.