Vlastne ani nevidíme rozdiel v krajine, v stavbách, v atmosfére v porovnaní s predošlými destnáciami v Škótsku. A tiež v počasí. Ako mi to povedal chlapík v Kaledónskom kanále, „mokré slnko“. Drsná krajina so studeným vetrom a častými prehánkami. Iba málokedy je tu ozajstný slnečný, teplý deň. Pravda, sme ešte len v pokročilej jari. Proste na týchto najviac na severe sa nachádzajúcich britských ostrovoch je prekrásne. Presvedčil som sa o tom opäť na úžasných bicyklových túrach, jednak do hlavného mesta ostrovov, Lerwicku a po vidieku. No…. vidiek je to tu hlavne všetko…

Všade poriadok, je tu pokoj, núti ma to rozmýšľať, kam sa všetci stále tak ponáhľame. A tých oviec, kráv a koňov, sú všade, kam len oko dovidí…S niektorými som sa skamarátil.

Domáci sú prívetiví a v miestnom pube stačí pri sledovaní futbalu na veľkej obrazovke zakričať s nimi keď je šanca ich mužstva a hneď sa kamarátime.

Občas narazím na pomník padlým mužom, ktorí položili svoje životy v oboch svetových vojnách a ja som presvedčený, že aj za našu slobodu.

Obdivujem prekrásnu plachetničku, na móle pri nákladnom prístave. Priam z nej srší stabilita, ktorú musí mať na plavbe.

Na informačnej ceduli kúsok vedľa sa dočítam, že hrad, čo stoji za plachetnicou sa začal stavať v roku 1599 a stavba trvala niekoľko rokov. Nachádzam to isté meno, ktoré som videl pri hrade v Kirkwalle. Gróf Patrick, ktorý sa zadlžil, viedol bohémsky život, ktorý si nemohol dovoliť. Bol známy svojou krutosťou a zneužívaním postavenia. Ostrovania sa sťažovali kráľovi Jakubovi za brutálne a neférové spôsoby. Patrick bol popravený v roku 1615. Za zmienku stojí, že ho popravili za zradu a vyhýbanie sa daniam a nie za útlak obyvateľstva.

Hneď za Civettou sú uviazané dve plachetnice, každá s jednočlennou posádkou. Sú to starí prateľia, ktorí sa so svojimi plachetnicami spoločne plavia, spoločne kotvia na britských ostrovoch. Všímam si veterné kormidlá oboch lodí.

Oba veterné systémy pracujú iba s vetrom. Za zafixovaným hlavným kormidlom lode je kormidlo, ktoré kormidluje loď. Ovláda ho veterná ružica, cez ozubený prevod. Pravda, ružica, alebo to nazvime korohva, musí byť dostatočne veľká, aby vedela vynaložiť silu na otočenie kormidla veterného pilota v prúde vody, ktorý určite robí solídny odpor. Systémy oproti môjmu Windpilotu pôsobia masívne.

Hlavne.že spoľahivo pracujú. Systém na plachetnici uviazanej na móle je robený na kolene, žiaden originál. Konštatujem, že nielen u nás prevláda zvyklosť okopírovať originál a vyhnúť sa tak drahej investícii. Chlapík z lode mi vraví, že takto to kúpil v Austrálii a doplával s tým do Škótska celkom sám. Bez komentára…

Dva dni na dobre chránenom móle v mestečku Scaloway ubehli ako voda.

Večer sa ešte potešíme gulášom a v pondelok, 16. mája 2022 sme pripravení sa odviazať. Predpoveď na dva dni je vynikajúca. Juhovýchodný vietor, 20 – 25 uzlov. Presne to potrebujeme, Faerské ostrovy sú 180 míľ vzdialené.