8. januar – Zabudol som vcera opisat odyseu Stenlyho prichodu. Asi to bolo tym, ze som pisal o polnoci a bol som ospaly. Stano priletel 6.eho.vecer o 22.30. Miesto telefonu,ze uz je niekde nablizku volal, ze ho nechcu pustit do krajiny. Mal iba jednosmernu letenku a moj list o pripojeni sa k posadke. To ale ORGANOM zjavne nestacilo. Papier totiz nemal hlavicku a peciatku. Stano mi dal organ k telefonu a ja som sa ho snazil obmakcit. Bol ale tvrdy a stale na mna krical, ze ak nema garancny list, (to som pocul prvy krat v zivote), tak Stana posadi do lietadla domov. Nakoniec popustil a dal mi polhodinu aby som bol na letisku so vsetkymi mojimi dokladmi. Bola polnoc. Taxikom valiac 150 km/h po dialnici som tam bol za 25 minut. Opat to iste, akurat pribudla dama z imigracneho. Obaja sa do mna pustili, ze bez papiera ho poslu spat. Ja som im dakoval, ze vdaka nim som mudrejsi a teraz uz konecne viem, co mam mat nabuduce. Takych 5 minut to bolo na hrane, nakoniec mi chlap vzal skipersku licenciu, licenciu o registracii lode, pas a Potvrdenie o prichode do JAR. Po stvrthodinke sa objavili aj s mojimi dokladmi a slobodnym Zelensky. Tym to nekoncilo, chybala mi Licencia Skipera. To ako akokeby vam nevratili vodicak. Najprv tvrdili, ze vratili, potom isli hladat, nenasli, zase krik, ze to mam a oni nic nemaju, k tomu moj herecky usmev a ponizenost, ze maju. A mali. Nakoniec to nasli.

K tejto hororovej epizode dve poznamky. Imigracne urady sa v JAR spravaju (moje prirovnanie) ako ti nasi pocas socializmu. Arogantne zastupuju urad a su doslova agresivni. Ked si spomeniem, ako na mna z 10 cm vrieskal dvojmetrovy afroafrican v Durbane, aroganciu uradnikov v Porth Elizabeth a k tomu, ze zajtra odhlasovanie prebieha na druhej strane pristavu pricom urady v minulosti chodili sem a teraz nas sikanuju, stojim si za svojim tvrdenim.

Ak tomu pripocitam Stenlyho, ktoreho vyhostili pred 20 rokmi z USA, v San Franciscu ho odviedli do izolacky s podozrenim na svinsku chripku a vratili ho do zivota so zelenou ruskou na ksichte, stret bol asi nevyhnutny.

Dnes sme pokracovali v priprave lode. Po rannom sporte sme dali dokopy zabradlie, prisli chlapi zo servisu,

opat zas rozobrali kormidlo

a osadili zarazku, aby lozisko nevybehlo von.

Po ich odchode este kontrola oleja v motore,

v prevodovke a generatore. vsetko ok. So Stanom sme boli kupit este nejake malickosti na inovaciu Windpilota.

K nadpisu, Juzny Atlantik.

Juzny atlantik je povazovany za najstabilnejsiu jachtarsku oblast na svete. Kym v Severnom Atlantiku je medzi Arktidou a Azorskou tlakovou vysou Gronsko, Island, Britania a Irsko, ktore este vytvaraju samostatny klimaticky system (to iste Tichy a Indicky ocean), v Juznom Atlaniku medzi Antarktidou a Juhoatlantickou vysou nie je nic. Studene vychodne prudy z juhu a zapadu idu popri Afrike hore az ku Guinejskmu zalivu, ku Brazilii a Rovniku. To ma za nasledok, ze voda sa nikdy neprehreje nad kritickych 27° Celzia a neexistuju vodne pary take dolezite pre vznik hurikanov, o ktorych tu nechyrovat. Vetry malokedy presahuju 5 boforta a su velmi ustalene. Pre ilustraciu pridavam mapku vetrov

z US Grib v den ked budeme odchadzat, Krasne vidno stred tlakovej vyse a silne vetry, ktore budu na zaciatku ale potom sa ustalia. Zretelne su silne zapadne vetry na juhu.

Aj ked Juzny Atlantik ponuka krasne destinacie v Brazilii, Argrentine, JAR a Namibii, jachtari tade len prefrcia (co je aj nas pripad). Pripajam mapu Juzneho Atlantiku.

Plavame z najjuznejsieho bodu Afriky ku Svatej Helene (spicka pera) 1700 mil, cca 12 dni. Tri dni na Helene a 1900 mil do Salvadoru (cepel noza) v Brazili. 1900 mil cca dva tyzdne

Zajtra o 9.tej rano mame skopers brifing, potom lodou na colnicu a imigracny urad. Naspat, zmontovat veterne kormidlo novym systemom (pofotim a zavesim), nakupy, vysusit dno lode, vymenit cap na malom prednom stehu, nabrat vodu a este sa objavi vselico. Trochu som nervozny, lebo chlapik co mi presiva zipsy na bimini sa este neukazal a zajtra je posledny den.