Ono to aj tak bolo, mali sme tých 20-25 uzlov v chrbte, presne ako predpovedala aplikácia Windfinder.

Proste sen jachtára. Ono to zase až tak úplne ideálne nebolo, hlavne ku koncu, ale veď sme v tých studených zemepisných šírkach, tak čo čakáme. Tentokrát sme prúdy nepočítali. Niečo tu určite bude, ale to nás buď spomalí, alebo zrýchli. Počítame 180 míľ, jeden a pol dňa pri rýchlosti päť uzlov. Radšej teda vyrážame skôr, aby sme ďalší deň došli za svetla. Nikdy nie je istota, že sa niečo nedomrví a ja mám rád rezervy. O siedmej ráno, v pondelok, 15. mája 2022 sa odväzujeme a opúšťame bezpečné mólo v mestečke Scaloway na Shetlandoch.

Keď sme vonku, vyťahujem genu a zapájam windpilot. Vychádza slniečko a stále sme krytí ostrovmi pred vlnami z otvoreného mora. Priam idylka. Podávam palacinky, dokonca som pochválený.

To sa už dostávame na otvorené more a vlny nám ukazujú jeho veľkosť silu.

Ale je to zozadu, valíme päť uzlov, keď je prúd proti nám, keď je s nami, vyskočí to aj na osem. Áno, aj tu sú prudy a dokážu dosiahnúť jeden a pol uzla. Ak je to proti, trochu to mätie vlny a tie následne loď. Tak tri hodiny to frčí, ale kývanie lodi môže vyť nevyspytateľné a treba sa niečoho radšej stále držať. No a keď je prúd s nami, tak to super frčí a loď na vlnách tancuje rytmicky, vieme čo očakávať.

Ten prvý prípad má dôsledky pre Martu, ale hlavne pre Petra. Kvári ich morská choroba. To ich nezastaví, aby si neodkrútili svoju hodinku na palube, inak zvyšok prespia. No a nejedia. Ani Susan veľmi nekonzumuje a mimo služby spí, aj keď je na tom oveľa lepšie ako Peťo s Martou. Tak si na večeru aj za nich robím topinky s cesnakom.

19. mája, desať míľ pred Faerskými ostrovmi sme už pocítili silu prúdov. Vedia byť naozaj byť nepríjemné, chvíľu to bolo tri uzly proti nám a na vode to spôsobilo kucapacu. K tomu prestalo fúkať, plachtu sme zrolovali, lebo plieskala a pokračovali na motore. Samozrejme, hádzalo to ešte viac a morská choroba si na záver vybrala záverečnú daň. Padla hmla a pol míle pred vstupom do fjordu sme stále nič nevideli. Potom sa ale pre nami začal otvárať vstup do prístavu Tvoroyri na južnom ostrove súostrovia Faroe, Sudoroy. Šéf prístavu nás cez vysielačku zanavigoval na drevené mólo, kde sme sa uviazali.

To už stála príslušníčka imigračného úradu na móle spolu so šéfom prístavu, ktorý nám pomohol uviazať sa. Prihlasovanie prebehlo rýchlo a my sme sa tešili, že sme na pevnej zemi. No…. to sme sa netešili dlho. Za hodinku to na nás udrelo v plnej sile.

23

Takú smršť som hádam ani nezažil. Marta na upozorňuje na tri veterné víry spôsobujúce krútňavu za loďou. Loď naklonilo a ja som cez okienko videl, ako sa oceľové bočné vanty nebezpečne približujú ku dreveným kolom, na ktorých je loď uviazaná. Vlny z pravoboku narážali na loď, ktorá sa dvíhala a klesala. Pochopili sme, prečo sú na móle nejaké tie veľké fendre vtlačené poza drevené laty.

Presne to isté sa udialo aj s našimi dvoma balónmi. Bok lode narážal priamo na mólo, k tomu smršť, naklonený sťažeň a pohľad na predpoveď vetra. Ešte dve hodiny to má byť takto. Začal som sa vážne obávať o loď.

Pohľad mi padol na pneumatiky odložené neďaleko. Nastalo rezanie pohotovostného lana na trojmetrové kusy, uviazanie na pneumatiky. Voľajako sa nám ich podarilo dostať medzi mólo a loď.

To bola zmena k lepšiemu. Loď síce hádzalo, ale pneumatiky skvele splnili svoj účel. Tie sa za drevenú kostru móla nezmestili a dokonale chránili loď pred našťastie, dreveným mólom. Búrku sme prečkali už relatívne bezpečne v lodi, sušiac veci, nakoľko nebol čas obliecť sa do nepremokavého.

Po dvoch hodinách to povolilo a ja som mohol preveriť škody.

No… mohlo to dopadnúť horšie. Volám Navrátilovi, čo s tým. Mám na lodi laminovaciu súpravu tak to aspoň pretriem epoxydom. Mám to nechať tak, vraví mi. Keď bude loď zazimovaná, na brehu, nebude problém to urobiť. Dovtedy sa tomu nič nestane. No… Veď aj autá sú pojazdné s ťuknutým blatníkom.

Našťastie, ventily našich balónov boli spoza drevenej kostry móla na dosah. Vypustili sme z nich vzduch, vyslobodili, znova nafúkali a spolu s ostatnými fendrami položili do kokpitu, vonku sú zbytočné. Máta ma myšlienka vziať si dve pneumatiky so sebou.

Noc už bola kľudná, mohol som dospať deficit.