24. december – Ahojte vsetci z Martiniku, Karibik. Doplavali sme 23. rano o stvrtej. Trvalo to tri tyzdne a neskor to popisem a dam fotky. Je tu problem s Internetom, iba v kaviarni.

Kedze su tie vianoce, tak davam trochu mojej poezie a pridavam jednu naladovu fotku.

Atlantic

 

More je šíre, brehu nieto,

Civetta plachtí, jedinečný pocit je to.

Raz je vetra veľa, inoked málo

Lietame sťa v kamióne teľa, alebo strach že nafty bude pramálo.

 

Keď je vietor vlny sú, mohutne nás kolíšu.

A varenie? To nie je pri pekáči chodenie

More búši do nás ako do koberca praker

Namôjdušu sťa Viedenský Práter

 

Navariť si špagety?  Na horskej dráhe telo lieta ti.

Nájsť konzervu v špajzi?  To si teda pekne v hajzli,

Nepoznaš to nikde inde, hádam iba v labyrinte.

Trafiť oknom smeti do mora? Na strelnici guľky lietajú dohora.

Voči vlnám si pripadáme nízki, tak sa radšej napijeme whisky.

 

A ten spánok…

Je veľké umenie tu spať, skúste v noci húsenkovú dráhu dať.

To si veru buďte istí, v riti by boli z toho aj impresionisti.

 

Vďaka bohu sú aj rána, otvorí sa nehy brána.

Zacítime čosi dámske, čo zmierni vlny oceánske.

To nie je trojdňový pod pazuchou pot,

To je dámsky zjav, nášho zdivočenia plot.

Ovládnu nás staré pudy, udusiť v nás dravé prdy.

 

Martu, Janku citiť všade,

Na toalete sa minul hajzlák, kadetade.

Eešteže máme servítky,  môžu mať ok svoje riťky.

Dosť už bolo o hygiéne, lepšie vravieť o migréne.

 

Plavba skončila, Atlantik je za nami

A chvíľa kľudu pred nami.

My chlapi oceľoví musíme byť

Aj ked niekdedy nás treba prebaliť.

Janka, Marta, AJAJAJ!  To je veru iný čaj!

A keď doma ľahnú do perinky, umyté a čisté.

Tušia čo si myslíme i nich my? iste,

Že sú to hrdinky.