Deň v marínke Apatin padol dobre. Toho dňa, 6. októbra, po rannom behu som písal článok, kým sa Peter bol prebehnúť na bicykli. Na neďalekej benzínovej pumpe sme naplnili 20 litrový kanister, opäť máme plno. Poobede som bol na bicykli, veľmi pekné a pri niektorých tabuliach som sa cítil ako v Chorvátsku. K večeru sme si užili horúcu sprchu a oholil som sa, nech na Trintelle dôstojne reprezentujem.

7. októbra ráno o siedmej sme už mimo maríny. Máme rannú hmlu, zapínam AIS a pozičné svetlá. Míňame ortodoxný kostol, hodný pozretia, je uvedený aj v knihe mudrcov o Dunaji. Peter si ho včera obzrel zvonku, ja som zabudol.

Keďže Peter rád kormidluje, pustil som sa do práce. Vypral a vyvesil som týždňové prádlo. Peter ešte nemusel, prišiel na loď s batohom a dvoma taškami, asi bude prať raz mesačne.

Natrel som teakovým olejom druhú polovicu lode, máme krásne počasie, ako stvorené na prácu. Peter sa musí sústrediť na hladinu, naokolo pláva stále väčšie množstvo dreva. Malé a aj trochu väčšie nie sú problém, ale občas okolo nás pláva pomaly celý strom a s tým sa nechceme zapliesť. Zaujímavé je, že niektoré kusy či kláty sú popílené. A nie je ich málo. Rád by som poznal príčinu. Možno sa čistil breh či pláž, kusy stromov a konárov natlačené prúdom na člny, móla…

Pokračujeme takto až do štvrtej popoludní, kedy po 119 kilometroch kotvíme. Pluhová kotva drží v prúde spoľahlivo. Kumšt ale spočíva vo zvolení miesta. Ono totiž… byť na kotve v prúde a dostať „zásah“ polenom či stromom do trupu môže bolieť. Vyberáme si preto ramená, kde síce prúd je, ale nepredpokladáme zásah do nášho bieleho trupu.

Zvyšné dve hodiny si užívame tú nádheru okolo nás…. a varíme bolonské…

10 – 12

Občas sa po vode znesie zvuk motora plávajúcej lode, tentokrát je to výletná loď, ktorá v noci presúva pasažierov na vychýrené miesta, kde je cez deň uviazaná, kým poznaniachtiví turisti vyrazia do ulíc či do prírodného parku alebo na historické miesto. Alebo do vychýrenej reštaurácie. Miloš Trepáč, čo nás vyviezol hore Rýnom, istý čas robil na výletnej lodi kapitána, ale vzdal to. Najhoršie bolo, že sa stále plavili v noci.

V noci nám k pokojnému spánku pomáha kotevný alarm. Bezpečnú vzdialenosť od miesta, kam sme hodili kotvu máme nastavenú na 40 metrov. Okolo kotvy nerotujeme v závislosti od vetra, o stálu polohu sa stará prúd, ktorý je viditeľný aj v ramene, kde nocujeme.

Prebúdzame sa do utešeného rána.

Je trochu chladno, štartujem generátor, ktorý sme si pripravili večer. Pri rannom cvičení, obliekaní sa a kávičke je väčšia pohoda v teple. Aj keď tú kávičku pijeme už za pohybu. Chceme dnes uraziť 130 kilometrov, až za Belehrad. Deň rovnaký ako ten predošlý, okrem prania. Ja som natrel olejom ešte nejaké detaily, Peťo je prilepený ku kormidlu. Postupne míňame Nový Sad

a Belehrad.

Za Belehradom míňame množstvo zakotvených tlačných člnov a nákladných lodí. Popritom ide čosi oproti alebo nás predbieha. Je tu celkom husto.

Slovenskú vlajku vidieť pomerne často, ale to neznamená, že v kabíne bude sedieť slovenský kormidelník. Dnes je to celé pomiešané, môže tam sedieť od Turka, Rumuna, Ukrajinca, Slováka, Maďara či Nemca ktokoľvek. Na kilometri 1148 vchádzame do ramena rieky, kde okrem pár rybárskych člnov vládne kľud.

23 – 28

Zapíname kotevné svetlo, ktoré je na baterky. Neviem si ho vynachváliť, na jednu sadu troch bateriek svietime už štvrtú noc v poradí na kotve. Večer ho nasadím a ráno zase dám dole. Držiak na svetlo máme upevnený na bicykli, kým sa nenájde čosi iné, keď zdvihneme sťažeň. Zvyšná procedúra tá istá, akurát dnes je to fazuľová na kyslo. To trochu spečiem múku na oleji, popri intenzívnom miešaní pridávam vodu do požadovanej hladiny. Pridávam dva zemiaky, Peťo očistil štyri cibule a šesť cesnakov. Za stáleho miešania ochucujem štipľavou a sladkou paprikou, korením a vegetou. Na záver konzerva fazule a ocot. Trochu povaríme a je hotovo.

Dnes sme prešli 137 kilometrov.