Pri mojom dlhodobom plánovaní vyšlo, že cez oblasť útokov kosatiek v Gibraltárskej úžine a pri brehoch Pyrenejského polostrova budeme plávať celkom štyrikrát. Dvakrát sa nám to už podarilo. V apríli tohto roku sme plávali z anglického Plymouthu na Madeiru cez Biskajský záliv a popri pobreží Portugalska. Pravda, išli sme dosť mimo brehu, na vonkajšej strane separovaných dráh námornej dopravy. Kosatky sme nevideli. Druhýkrát v auguste, pred vyše dvoma mesiacmi. To sme už vliezli priamo do jamy levovej, kedy sme z Azorských ostrovov priplávali k Portugalsku. Popri portugalskom a španielskom pobreží sme sa v línii menej ako 20 metrov hĺbky plížili, pri dennom svetle, štyri dni do maríny Alcaidesa pod Gibraltárskou skalou. Paráda, zatiaľ sme ostali celí. Čakajú nás ale ešte dve výzvy, vlastne čakali. Článok píšem 200 míľ pred Kanárskymi ostrovmi a tretí pokus prebehol bez škôd. K tomu sa o chvíľu vrátim. Štvrté dejstvo gibraltárskej odysey na nás bude čakať, keď budeme plávať s Trintellou do anglického Plymouthu okolo Pyrenejského polostrova, dúfam, v lete 2026. Vráťme sa ale k tretiemu dejstvu.
Samozrejme, máme veľké obavy zo stretu s kosatkami. Mám naštudované rôzne stránky, denne pozerám, čo je nové. Na Facebooku je skupina „Orcas Attack“, denne tam pribúdajú príspevky. Mám stiahnutú aplikáciu „GT Orcas“, ale mám pocit, že jej obnovovanie akosi zaspalo.
Najviac informácií poskytuje link:
Sú tu informácie o posledných incidentoch, ako aj prístup k mape výskytov, pričom sa dá špecifikovať obdobie. Takto vyzeral stav od 2. do 22. októbra.
Z mapky vidno, že tlupa sa pohybuje pri západnom pobreží Portugalska, kde sú takmer na dennej báze hlásené incidenty. Zelená farba je pozorovanie, červená kontakt. Jedna rodinka je aj v Gibraltári, ale to sa mohlo medzičasom zmeniť. Najhorší scenár je poškodenie kormidelného systému tak, že vznikne trhlina v lodi a tá ide ku dnu. Ono, tie kosatky totiž milujú kormidelné telesá. Stalo sa tak prednedávnom pri Lisabone. Zlý koniec stretu je poškodenie kormidla, strata ovládateľnosti, volanie pobrežnej stráže a odťah do prístavu. Tam musí ísť loď na breh a nasleduje nie lacná oprava. Lepší prípad je kontakt bez škôd, ako zažil sused v maríne Alcaidesa. Zjavili sa znikadiaľ a vrazili do boku lode. Dal plný plyn a zamieril k pobrežiu. Dopadlo to pre neho dobre, akurát, ako vravel, vyčistili mu časť boku trupu pod vodoryskou. Najlepšie je mať iba vizuálny kontakt a úplne najlepšie kosatky vôbec nevidieť.
Takže čo teraz? Čas vyplávania sa blíži, presne ako vo vtipe, kedy chlap skočí z paneláku a na druhom poschodí si vraví, „zatiaľ to ide“. Sú rôzne rady, ako postupovať v prípade útoku. Treba sypať na útočníka piesok a zapchať mu sonar cicavca (máme na lodi niekoľko vriec s pieskom). Inde sa píše vypnúť motor, nechytať sa kormidla, byť ticho a všetko vypnúť. Ďalšia rada je plný plyn a k pobrežiu, účinné je vraj zaradiť spiatočku. Kosatky cúvať nevedia a cez propeler ku kormidlu nemajú prístup. Najúčinnejšie sú delobuchy. Silný zvuk a tlaková vlna kosatky odplaší. No… tu prichádzajú k slovu ochrancovia živočíšnej ríše, ktorí si vymohli, aby tento postup bol trestne stíhaný, nakoľko zvieratá sú chránené. Ja som radšej bez názoru, ale ochranár by si mohol skúsiť pobyt na napadnutej lodi. Ozývajú sa pomaly, ale stále viac jachtári, ktorí sa obávajú o svoju loď, zdravie a životy posádky, a maríny, pre ktoré je tento stav ohrozením príjmov. Na stránke „Orcas Attack“ na Fb je dokonca právny názor čerpajúci zo zákona o ochrane lode a posádky na mori, ktorá má pred všetkým jednoznačnú prednosť.
Sú aj ďalšie návrhy, ako reťaz do vody alebo striekanie penového hasiaceho prístroja pod hladinu cez hadicu.
V stredu ráno, dva dni pred spustením Civetty do vody, som na Trintelle opäť raz študoval novinky a našiel som tento príspevok.
Posádka na plachetnici pri Tangeri videla 30 metrov od lode kosatky, ktoré sa ale k lodi nepriblížili. Ťahali „Pal V-3“ od Maritime Technology. No dokelu… čo to je? Nasleduje otázka AI a odpoveď, že je to firma v Kiele, v Nemecku. Je tam kontakt, mail je poslaný, kým Peťo ešte stále spí.
O hodinu mám odpoveď s popisom. Prístroj vydáva zvuky varujúce morské cicavce pred rybárskymi sieťami. Ťahá sa za loďou a výrazne znižuje pravdepodobnosť kontaktu s kosatkami. Telefonujem na uvedené číslo pánovi, ktorý sa usmieva z firemnej stránky, s typickým germánskym menom, Prof. Dr. Boris Culik.
Nasleduje telefón. Cena čosi cez 500 eur aj s poštovným. Čosi drahšie, ak sa pošle prístroj expresne. Vec totiž ponáhľa, v pondelok chceme plávať a na doručenie ostávajú dva dni. O hodinu je práve poslaná faktúra uhradená. Posielam mailom potvrdenie o úhrade a adresu maríny. Pýtam sa, či je problém, že peniaze prídu na konto až po odoslaní. „To nevadí“, počujeme s Peťom v aute na hlasnom hovore rýdzu slovenčinu. Ukazuje sa, že pán Culik má otca Slováka. Svet je malý a my máme dôveru, nie preto, že sme Slováci, ale preto, že Boris Culik verí v slovo jachtára. V piatok ráno, v deň, keď ide Civetta do vody, si na recepcii maríny vyberám balík a zvedavo s Peťom a Ivanom skúmame obsah.
Sme pripravení, ja mám väčšiu dôveru v preplavbu na Kanárske ostrovy bez incidentu. V piatok a cez víkend sa udiali udalosti prípravy a udalosti opísané v predchádzajúcej kapitole a v nedeľu poobede opúšťame marínu Alcaidesa. Mierime na kotvište iba pár sto metrov od maríny.
Pohľad na mapku prúdov v Gibraltári vraví, že treba vyplávať tri hodiny po vysokej vode.
Príliv v Gibraltári vrcholí v pondelok 3. novembra o jednej hodine v noci. Budíček máme o štvrtej. Dvíhame kotvu a opúšťame Gibraltár.
Púšťame do vody zázrak za 500 eur. Ten sa zanára pod hladinu 10 metrov za loďou. Pri španielskej strane úžiny sa držíme v línii hĺbky pod 20 metrov využívajúc prúd, kým neminieme Tarifu, a traverzujeme cez úžinu na africkú stranu, križujúc separovanú zónu dopravy.
Vychádza slnko, sme na druhej strane úžiny, všetko ok. Nikto nás nezjedol.
Širokým oblúkom sa vyhýbame flotile malých rybársky člnov, ktorých je tu ako mravcov na mravenisku. To nás inšpiruje hodiť návnadu. Netrvalo dlho a máme úlovok, menšiu doradu.
Večer míňame niekde na horizonte mesto Casablanca. Je zrejmé, že útok kosatiek sme prežili, najmä ak žiaden nebol a ani sme nikde v blízkosti nevideli ostré plutvy. Neviem posúdiť, do akej miery by pomohol prístroj „Pal V-3“ od Maritime Technology, ak by boli kosatky nablízku. A možno aj boli. Pravda je, že chcem veriť pripisovanému účinku, ako chce veriť chorý človek lieku, ktorý ho má vyliečiť. Pravda je, že dvakrát sa k nám priplietol húf delfínov a keď sa priblížili k boku a predku lode, odplávali. Zvyčajne si pár jedincov rado zapláva pred loďou. Nech je ako chce, ešte jeden deň sme aparát ťahali, potom vytiahli, umyli v sladkej vode a odložili. Rozhodnutie kúpiť to neľutujem, prenesiem ho na Trintellu, keď príde jej čas.
Predpoveď počasia sľubuje dva dni bezvetrie. Potom sa nad nami premelie front, pár hodín protivietor a zvyšok plavby s vetrom v chrbte.
Tie dva dni, kedy sme motorovali, prebehli v znamení čítania, kochania sa farbistými východmi a západmi slnka. A samozrejme vyváraním.
Kým prebehol front nízkeho tlaku, plachtili sme na predobočný vietor, čo aj z kurzu.
V stredu 5. novembra, keď udrel zadný, 15 – 20 uzlov, vytiahol som eso. Bol ním 50 m² genaker z malej Trintelly.
Ten sa na počudovanie postaral o fantastickú trojdňovú plavbu rýchlosťou priemerne 5 a pol uzla. Genakrík si ťahal svoje, potichu a spoľahlivo v súčinnosti s veterným kormidlom.
Aby som nezabudol, máme novinku. Je ňou malý zelený kufrík, v ktorom je Starlink Mini. Vieme na oceáne komunikovať, kukať, čo je nové a vešať videjká, s ktorými sa plánujeme chváliť. O tom, ako to funguje, čo to stojí, ešte napíšem.
Posledný deň plavby v sobotu poobede predsa len čosi nevydržalo. Predrelo sa lano predného lemu. Najprv rana, potom Ivo kričí, že predný lem je v háji. Vychádzam na palubu a vidím genaker hompáľať sa vo vzduchu. Tentokrát žiadna tragédia, povolili sme oťaž a za ňu sme s Peťom stiahli plachtu, keď Ivo povoľoval výťah, do lode. Dokonca sme ju ani nenamočili. Chlapci v lodi plachtu upratali a schovali.
Aj tak už musela ísť dole. Pri doterajšom tempe by sme prišli do Las Palmas na Gran Canarii v noci, v nedeľu 9. novembra o druhej ráno. Genu sme vyrolovali iba čiastočne, aby sme znížili rýchlosť na 3 a pol uzla.
Ešte sme trochu stepovali pred vstupom do prístavu, kým sa nerozvidnelo a v nedeľu ráno sme zakotvili pred marínou Las Palmas, na ostrove Gran Canaria. Od pondelka rána 3. novembra do nedele rána sme preplávali 720 míľ.
Prišli sme akurát včas. Stihli sme vidieť štart „ARC Atlantik+“ na Cape Verde a Grenadu. Vyhrávala muzika, starajúc sa o vynikajúcu atmosféru, na lode opúšťajúce marínu na štartovnú čiaru mávali húfy divákov. Výstrel z dela odštartoval flotilu.
Ďalší náš pohyb by mal nastať 18. novembra. Čakajú nás zmeny v posádke, údržba a hlavne… potrebujem nové lodné baterky… Ale o tom všetkom nabudúce.