V sobotu ráno 6. decembra 2025 ubehol týždeň, čo sme sa odviazali v maríne Mindelo na kapverdskom ostrove Sao Vicente. Ako som už napísal, je to šiestykrát, čo plávam západným smerom z Európy do Karibiku, ale dosiaľ som takú skvelú plavbu v týchto vodách nezažil. Teda zatiaľ prvý týždeň tejto plavby. Vietor ideálny, priemer 20 uzlov, celý čas viac-menej, ako na mapke.
Naša poloha k 6. decembru podľa nášho iridium trackera vyzerá takto:
Nech sa páči link na našu súčasnú polohu:
Prvých päť dní sme frčali iba na gene, vietor bol dosť silný, aby ju udržal napnutú vo vlnách. Ono nás to aj trochu húpe, ale veď sami sme si to vybrali, nikto nás nenútil. Hlavne, že míle utekajú, za sedem dní ich máme 890. Vlastne tu máme bežecký trenažér na beh do kopca. Ak je loď v náklone vľavo, bežím v kabíne tri metre doprava, do kopca. Počkám, kým sa loď nenakloní doprava a opäť bežím do kopca, na ľavobok. Samozrejme, nemusíme behať, môžeme použiť aj chôdzu. Dokonca trénujeme aj zostup po naklonenej rovine. Náš trenažér je výborný, nekazí sa, funguje neustále a nie je na elektrinu. Jeho hlavná výhoda spočíva v tom, že športujeme a ani si to neuvedomujeme. Po lodi chodíme, varíme, upratujeme a dokonca aj v polohe ležmo nám podvedome pracuje svalové ústrojenstvo, aby naše telo udržalo v akej-takej gimbalovej rovnováhe. Dni sa striedajú s nocou, mali sme spln mesiaca, a kým ten vidíme pred nami zapadať, za nami vychádza slniečko.
Občas sa priženú mraky a stabilitu vetra lokálne narušia.
Vietor sa vplyvom mraku trochu točí a kým neprejde, vietor zoslabne a potom zase viac zaduje. Ale náš hlavný kormidelník „Windpilot“ si s tým dosiaľ vždy poradil. Než sa nadejeme, je večer, slniečko zapadá tam, kde ráno zapadal mesiac.
To prichádza najkrajšia časť dňa, príprava večere. Raz sú to špagety so syrom, cesnakom a olivákom, inokedy bolonské, alebo dusené mäso so zemiakmi či ryžou. No a vyprážaný syr s mojou legendárnou domácou tatárskou omáčkou lajt.
Mali sme aj placky a ostala nám bryndza na „bryndzáky“. Suroviny máme uložené v chladničke s malým mrazákom.
Chytili sme aj malého tuniaka a dnes sme znova nahodili, hádam čosi vytiahneme. Taký stredne veľký tuniačik by sa šikol. Po večeri sa umyjú riady. Vodou nešetríme, do umývadla máme privedenú slanú z neďalekého oceána.
To sa už ukladáme na spánok, služby si cez noc striedame rotujúc po troch hodinách, jeden z posádky má celú noc voľno. Miesta máme dosť, kajutky tri plus k tomu… veď aha…
Obývačka s kuchyňou, kde sa pod prístrojmi na noc ukladám ja.
Predná trucovňa, kde teraz sídli Braňo s Tomášom,
Peťkove zátišie,
Lubkova útulňa, kde má Lubko veci úhľadne poskladané do komínkov,
toaletný kútik,
no a sprcha a priestor, kde sú náhradné plachty a všeličo možné. Voláme to čierna diera.
Máme aj terasu s markízou, kde si občas vyperieme a vysušíme.
Našťastie toho na sebe nepotrebujeme mať veľa. Cez deň jedny trencle a v noci ľahké pyžamko. Aký to rozdiel oproti severu… Keď sme pri tej terase s markízou, na skok máme bazén s vlnami.
Aj keď máme bazén na skok, je to taký skok, ako keď sme so Stenlym a Igorom liezli na El Capitan v Yosemitoch. Stenlymu dochádzali cigarety. Auto, kde mal ďalšie zásoby, bolo 600 metrov pod nami, na parkovisku. Vtedy som mu povedal: „Cigarety máš na skok.” Umývame sa v slanej vode, ako napríklad teraz Lubko.
Voda je viac ako teplá, Peťova kačička hlási 27,3 °C.
To je hraničná teplota, kedy môžu vznikať tropické búrky v Atlantiku. No… hurikánová sezóna skončila iba v polovici novembra, voda by mala pomaly chladnúť. Ak mrak prinesie hustý lejak, nastane tlačenica pod sladkou sprchou.
V piatok sme sa pohrali s plachtami, máme to teraz na motýľa. Gena a búrková vystužená pňami.
Počasie na najbližšie dni vyzerá byť nezmenené, to by bola naozaj šupa.
30
Na Martinik v Karibiku ostáva k 6. decembru 1100 míľ, ETA zrejme 15. december.