26. august – 6 dní, čo som mal Pepu na lodi sme okrem prežívania tropických horúčav a kúpania sa veľmi neoddychovali. Najprv som našiel miesto v kuchyni na Sodastream, výrobník sódy.
Verím, že na mojej lodi odzvonilo plastovým fľašiam. Kto to nepozná, systém je až fantasticky jednoduchý. Mám 4 takmer litrové flaše, ktoré patria k zariadeniu. Sú v chladničke a keď chcem bublinky, za moment ich mám a pekne sýte. Podľa chuti čistá sóda, alebo s rôznymi sirupmi. Jedna bombička vydrží na 60 litrov, teda 30 plastových fliaš. Bombičky mám štyri. V Grécku sa to zatiaľ “nenosí”, ale ako som gúglil na španielskych amerických stránkach, žiaden problém. Tak to je paráda. Som oslobodený od nosenia najťažšej položky pri nákupoch, ako aj problémom s ukladaním plastov počas dlhých preplavieb. Samozrejme, je tu otázka, ako dlho Sodastream vydrží. Je to napokon tiež iba plast a ten sa zvykne niekde ulomiť. Budúcnosť ukáže.
S Pepom sme každé ráno, keď rodina išla na pláž, rozložili nástroje
a pustili sa do práce. Najprv Pepo osadil nový detektor úniku plynu
rovno pod varič. Ten starý zaliala jedna šikovná vlna zboku, keď okienko nad šporákom bolo otvorené. Teraz je to viac schované, podobný úkaz by sa nemal opakovať. Nasledoval bojler, ktorého elektrický ohrev už viac ako dva roky nefungoval. Nechýbalo mi to, tak som pozornosť tomu venoval až teraz. Na vine bola skorodovaná ohrievacia špirála, ktorej zinková anóda sa časom úplne rozpadla. Nebol problém kúpiť novú a osadiť.
AIS – Automatický identifikačný systém som mal doteraz iba prijímač. To znamená že kým moje prístroje vedeli identifikovať lode okolo mňa, ja som mimo očného kontaktu a radaru bol pre okolie neviditeľný. Rozhodol som sa zmeniť to.
Kúpiť transponder bola tá ľahšia časť.
Horšie to bolo s montážou. Po chvíli študovania návodu sme usúdili, že to chce odborníka. Mali sme šťastie, po návšteve zástupcu Mastervolt v maríne sme dostali kontakt a ten človek bol náhodou v nablízku. Krátka obhliadka a dohodli sme sa na nasledujúci deň. Odborníkovi to trvalo štyri hodiny a nebolo to nič jednoduché. Vlastne som vôbec netušil, čo robí.
Výsledok bol však pozitívny, obrazovka naďalej ukazuje plavidlá okolo nás
a my sme viditeľní pre okolie. Dá sa o tom presvedčiť na stránke
https://www.marinetraffic.com/en/ais/home/centerx:2.4/centery:36.0/zoom:4
Pozície lodí a obnovujú tuším každé 4 hodiny. Keď si do vyhľadávača dáte meno lode, alebo MMSI 267 198 000, alebo volací znak OMGN, ukáže sa pozícia mojej lode, bez ohľadu na to, či som priviazaný, alebo sa plavím.
Kúpil som si novú vodnú elektráreň. Nebola lacná, ale obsluha, tichý chod a hydrodynamický tvar a výkon ma presvedčili.
Najprv som musel oprášiť Windpilot,
namontovať ho, aby som zistil, či nedochádza ku kolízii medzi ním a vodnou elektrárňou.
Použil som na to držiak na starú vodnú elektráreň, len som dal vyrobiť medzikus. Predtým som ale pôvodný držiak musel dotiahnuť, bol povolený.
No, je to na hrane.
Pravdepodobne budem musieť elektráreň posunúť viac na stranu, dal som už vyrobiť ďalší medzikus. Trochu sme elektráreň odskúšali a naozaj je to paráda. Po pustení do vody,
do pri 5.tich uzloch dávalo 6 Ampérov/hod, pri 6.tich uzloch 9. Ako ukazuje graf vyššie, pri ešte väčšej plavebnej rýchlosti je to už paráda. Nebol problém to počas plavby zdvihnúť
a odložiť.
Myslím, že na ďalší výlet som celkom slušne pripravený. Ale ako sa hovorí, nič nevyjde podľa plánu a každá zmena vedie k zhoršeniu. Murphyho zákony určite na seba nenechajú dlho čakať.
Na záver zaújmavosť. Plávali sme vedľa ruskej super jachty s jednoduchým menom “A”.
Kto je zvedavý na viav informácii, tu je link.