Po informácii, že chceme ísť navštíviť Kennedyho vesmírne stredisko sa Brian okamžite pridal. Vraj tam nebol dvadsať rokov. My sa samozrejme tešíme, nemusíme si požičiavať auto, hľadať hotel, sme ušetrení tejto logistiky. A bude to lacnejšie. Ale ešte než sme v pondelok poobede vyrazili, Brian ma odviezol na prístavnú políciu. Tam som sa dozvedel podrobnosti o mojom pobyte vo vodách USA.
Inak príjemný, pohodový úradník mi odňal dokumenty od lode a vystavil potvrdenie. Aj keď Slovensko je členom EU, loď plávajúca pod touto vlajkou nemá nárok na Permit, povolenie na plavbu v USA. Do každého prístavu, kde prídem sa musím prihlásiť, odovzdať dokumenty a zaplatiť poplatok 37 USD. Ďalšia procedúra a poplatok aj pri odhlásení. Paráda. Tak to aby som zredukoval počet navštívených miest. Ušetrím na logistike a peniazoch. No… V Brazílii to bolo horšie a tu sa aspoň človek na ulici nemusí báť o zdravie. K večeru, aby sme sa vyhli poobedňajšej zápche sme vyrazili na Sever. Po troch hodinách jazdy sme v hoteli neďaleko nášho zajtrajšieho bodu záujmu a s Rišom po siedmych týždňoch spíme v posteli.
Kennedyho vesmírne centrum bolo úžasné.
Išli sme v smere histórie, kedy v päťdesiatych rokoch v USA vesmír bol veľkou neznámou a bol obľúbenou témou komiksov a
vládol detským chlapčenským hračkám.
Verejnosť plán nazrieť do vesmíru začala brať vážne po vybratí tímu siedmych austronautov.
Lenže preteky o vesmír začal vyhrávať Sovietsky zväz vypustením „Sputnika“, prvého satelitu. Nasledoval pes Lajka, Gagarin a Amerika začala strácať. 12. septembra 1962 prezident Kennedy v prejave na univerzite v Houstone oznámil úmysel Spojených štátov dostať sa do konca dekády na mesiac. Slovami „Vybrali sme si ísť na mesiac. Nie preto, že to je ľahké, ale preto, že to je ťažké“. Preteky o mesiac sa začali a zanedlho už Sovietsky zväz ťahal za kratší koniec lana.
V roku 1961 sa Šimpanz „Ham“ dostal nad hranicu 100 kilometrov od zeme a prežil aj návrat. Nasledoval Alan Shepard,
prvý Američan vo vesmíre , aj keď iba na niekoľko minút. V kabíne nemal okno, iba periskop, ktorým nakúkal do priestoru. Mimochodom, vlajka, ktorú mal so sebou bola v poradí na jednostom lete USA do vesmíru, na raketopláne Atlantis v roku 1995 a ďalší výstup ju zrejme čaká na prvom pilotovanom lete na Mars, v budúcnosti.
Nsledovali štarty rakiet programu Gemini,
Kedy sa austronauti naučili robiť vo vesmíre rôzne operácie, ako aj výstup do voľného priestoru. Nasledoval program Apollo, ktorý vyvrcholil misiou Apolo 11,
pristátim človeka na mesiaci. Posledné Apollo 17 riadil Eugen Cernan, ktorý mal slovenské korene. Určite sme mnohí videli úžasný film s Tomom Hanksom, Apollo 13
Príbeh, kedy sa vážna havária servisného modulu stala austronautom takmer osudnou. Aj keď sa na mesiac nedostali, prežili. Gene Kranz, šéf letových operácií vtedy povedal slávnu vetu, „Neúspech nepripadá do úvahy.“ Takmer na zasmiatie je, že vtedy najmodernejšie počítače riadiaceho centra
mali pamäť 250 megabitov. Potom sme nastúpili do autobusu, ktorý nás previezol areálom. Videli sme montážnu budovu NASA, stavbu novej štartovacej plošiny, z ktorej by mali letieť misie na Mars, ako aj raketu SPACE X, ktorá o deň neskôr mala úspešný štart.
Okrem toho sme videli aj niekoľko aligátorov, ktorí žijú v areáli bez povolenia.
Naledovala čarešnička na torte, vlastne dve. Tou prvou bola raketa SATURN V, ktorá vyniesla austronautov na mesačnú misiu do vesmíru.
Na poslednom obrázku hore je veliteľský kokpit spolu so servisným a mesačným modulom. Veliteľský modul s posádkou vyzeral takto
Interiér mesačného modulu bol stavaný pre dve osoby.
Ešte mesačné vozidlo s prístrojovou doskou, jeden z prvých skafandrov v porovnaní s na tú dobu najmodernejším skafandrom, mesačný kameň.
A na záver sme si pozreli raketoplán Atlantis.
Žiaden model, originál.
Na záver spoločná fotka
A nový kýblik na kávu, nakoľko na tom starom som si nedávno rozbil ucho
Vo štvrtok ma Brian opäť odviezol na prístavnú políciu, kde som sa odhlásil, zaplatil poplatok a vysafoval moje lodné dokumenty. Brian išiel domov, ale nelúči sa. Príde za nami do našej ďalšej destinácie, St. Augustine, 270 míľ od nás na sever. V piatok sme boli pripravení odísť, ale predtým sa udiala ešte jedna, veľmi milá spoločenská udalosť.