Po šiestich hodinách plavby sme sa opäť dostali do oblasti nášho prvého pôsobenia, Kangequ, kde sme strávili intenzívne štyri dni. Z Upernaviku sme nabrali najprv južný, neskôr východný kurz a potom v nám už tak trocha známych vodách sme si urobili dvojdňovú základňu v zátoke South Nako. (šípka vľavo a červená prerušovaná čiara) Rímska I je naše prvé kotvište – Nutarmiut SE bay, kde sme kotvili pred Upernavikom, rímska II je South Nako a k rímskej III, Tasiussaq sa ešte dostanem.

Stredná šípka je miesto, kde sme po prespaní vyložili na lezenie Miša a Silviu a horná šípka označuje miesto, skadiaľ nastupovali do 400 metrovej steny Martin, Gabo a Juro.  Kým oni niekoľko hodín liezli, my sme s Ralfom driftovali vo fjorde. Návrat na kotvište by trval dve hodiny a potom po by sme museli opäť tak dlho plávať po nich. Navyše, nemali ny sme spojenie cez vysielačku, signálu by v ceste stáli okolité kopce. Driftovanie vôbec nebola drina, pomaly nás to unášalo štvrť uzla v závislosti od príivu a odlivu k Mišovi, či k chalaňom. Jediná starosť boli občasné kryhy, ktoré sme odtláčali, aby sme zbytočne nemuseli štartovať motor.

Najprv sme vyzdvihli Martina, Gaba a Jura a cestou do zátoky sme počkali na Miša a Silviu. Trochu nám skomplikoval život závesný motor, nejde naštartovať. Aj keď som dvakrát rozobral a vyčistil karburátor, nepomohlo. Našťastie, s loďou sa dá prísť blízko ku brehu a tak netreba veľa veslovať. Po príchode na kotvisko som sa vybral na breh urobiť fotky z miesta, kde slnko svieti aj cez noc.

Na brehu je aj drevená opustená chatka, ktorej vnútro svedčí, že kedysi slúžila ako sezónne obydlie.

Toľko som otravoval chalaňov, aby si so mnou niečo vyliezli, až mi napokon na druhý deň, 12. júla, pridelili Juraja, s ktorým som si vyliezol stometrovú stenu rovno nad zátokou, ja na spodnom konci lana.

Chvalabohu. Skala bola zarastená machom, veľa tráv a šupinaté chyty, ktoré sa ľahko odlamovali. Ale inak nádhera. Som rád, že som nepremárnil príležitosť položiť si na grónsku skalu ruku, keď som už tu.

Jedinou chybou krásy boli intenzívne nálety komárov. Bolo ich také množstvo, že ani nemalo zmysel sa nejako brániť. Boli všade, ale obľúbené miesto boli uši a nos. Rozmýšľal som, či aj komáre majú svoje teritórium. Veď napokon vlci a medvede majú, tak prečo nie komáre. Moja úvaha smerovala k dileme, či po mojom prekročení ich teritória komáre odovzdajú štafetu kolegom z iného okresu, alebo sa ich  teritóriom Stalo moje telo. Pravdepodobne to bola ale kombinácia oboch možností. Vlastne určite, doštípaný som bol parádne. Isté je aj, že komáre žijú vo svorke a vo svorke aj lovia. Niesú to žiadni vlci samotári.

Ešte v ten deň sme opustili toto nádherné miesto a vyplávali k ďalšej výzve, ktorú si horolezci vybrali.