Ahojte. Rekapituláciu nórskej plavby som urobil, podarilo sa mi ale omočiť zobák v Jadranskom mori na záver tohto skvelého jachtárskeho roka. V decembri sme s Lubom Šoltisom vyrazili na jeho plachetnicu “Elenu” do Pirovacu. Boli sme síce iba krátko, ale bol to skvelý výlet. V sobotu 10. decembra večer sme prišli do mariny Pirovac. Lubova loď je prvá vpravo.

na druhý deň, v nedeľu, sme vyrazili na more. Nečakali sme na nič, ani do obchodu sme nešli. Lubo doniesol bohaté zásoby z domu a na lodi je fúra konzerv. Nie hocijakých, domácich.

Náš cieľ bol Národný park Krka, mestečko a marína Skradin. Vzdialenosť nie veľká, 35 míľ.

Ale keďže máme iba osem hodín svetla a nechce sa nám ísť za tmy, najmä ak studený vietor na palube poriadne cítiť, nestrácali sme čas. Na kávičku sa samozrejme príležitosť našla a keďže nám pekne sfúklo, mali sme síce zamračený, studený, ale krásny deň na vode.

V kanáli do Šibeniku sa zamračilo, spŕchlo, ale nič vážne. Dokonca sa nám ukázala aj dúha nad mestom.

Pri silnejúcom šere sme plávali kaňonom rieky Krka, alebo ako by povedal Winnetou, rieky “Rio Pecos” do Skradinského jazera.

Ráno sme telefonovali do maríny, či nás vezmú a koľko stojí noc. 87 Euro na deň, znie odpoveď. No dobre… chceme bicyklovať a byť na elektrine, aby sme si zakúrili. Veď takú večernú pohodičku treba mať. Z nedele na pondelok sme ale prespali na kotve mimo zaužívanú plavebnú trasu na jazere. Priestoru je dosť, hĺbka všade okolo desať metrov, tak čo… A ušetríme jednu platbu v maríne.

Naštarovali sme prenosný generátor, zakúrili, navarili a zabalili sa do spacákov. Radosť byť tam. A ráno bolo prekrásne.

Do maríny sme to mali dve míle

a o hodinu sme už sadali na bicykel. Všetko sa podarilo. Dali sme cez štyridsať kilometrov v takmer prázdnom národnom parku. Rieka Krka bola plná vody a pohľad na vodopády by vyrazil dych aj Samovi Hawkinsovi, bledej tváre zo slávneho románu Karla Maya.

Lubo skončil skôr, ja som si pridal ešte jeden okruh a pri západe slnka som dorazil na loď. Opäť sme navarili dobroty, zakúrili a zaľahli do spacákov. Nasedujúci deň, utorok 13. decembra sme rovnakou trasou preplávali do Pirovacu a v stredu domov. Jedinečný záver roka.

Veľa šťastia, zdravia a preplávaných námorných míľ želám všetkým dobrým ľuďom.