21. november – Čas beží a zážitky, ktoré sa udiali relatívne dávno, mi pripadajú, akoby boli pred týždňom. Iba nedávno som pristál po plavbe okolo sveta v Gibraltare a predsa sú to štyri roky. Tie, strávené v Grécku boli úžasné. Grécko je pre mňa jachrárska krajina snov, ale o tom som písal nedávno.

Ako som už ale avizoval, hodlám zas vyraziť, vlastne v čase písania tohto príspevku som už na ceste. Plán je daný.

Prvá časť plavby je z Korfu v Grécku do “Puerto turistico Aquadulce”, Teda prístav v mestečku “Sladká voda”. Ako vidno na elektronickej mape, vzdušnou čiarou je to 1066 námorných míľ, plavba môže byť čosi o 100 míľ navyše.

Keď si zozumujem mapu, marína sa javí takto:

To miesto mi nie je cudzie, zastavil som sa tam niekoľko krát počas mojich plavieb do Atlantiku, či keď som sa z neho vracial. Napísal som im mail, že prídem okolo 15 decembra, potrebujem zdvihnúť loď do suchého doku, nechať natrieť nový antifoulingový náter a položiť na vodu okolo 20. januára. Dostal som výbornú ponuku a tak oproti mojim plánom v prvej etape doplávať do Gibraltaru to bude o 160 míľ menej, Vôbec mi to nevadí, naopak. Či už budem mať v druhej etape na ostrov Tenerife na Kanárskych ostrovoch 800, alebo 1000 míľ, je úplne jedno.

V sobotu 17. decembra som so svojou sesternicou Martinou z Moravy, ktorá sa mnou popláva do Talianska, pristál na Korfu. V nedeľu lialo ako z deravej krhly. Pondelok lešie, ale včera opäť lialo a večer to riadne búchalo a blýskalo sa. Tri dni na lodi, čakajúc na ten “správny deň” som sa nenudil. Dvakrát som bol behať, keď som vymákol okno v počasí a dvakrát bicykloval, z toho raz zmokol. To ale bolo tiež prospešné. Pri cikaní som si nedával pozor a ocikal som si topánku. Lejak, ktorý následne prišiel, ma zbavil dilemy prania tenisky. Okrem toho sme nakupovali zásoby, nosili naftu v bandaskách na loď a prelievali do nádrže, Je pravda, že benzínka v maríne je otvorená, ale bral som to ako zdravý pohyb a “co je doma, to se počítá pánové”. Otočili sme sa dva razy po 70 litrov.

No a podaril sa mi ďalší husársky kúsok. Išiel som nabrať vodu do lode. Vytiahol som hadicu a zmotaný kotúč som hodil z lode na mólo. Akosi som však zabudol, že povrch móla sa po daždi šmýka. Kotúč sa ladne prešmykol dva metre na druhú stranu móla a pokračoval do vody. Išiel som mu okamžite na pomoc, ale bolo neskoro. Bezmocne som pozoroval som rýchlo klesajúcu hadicu smerom na dno, kým sa mi nestratila s očí. Hĺbka nie je veľká, 3 a pol metra. Ale studená voda ma odradila od potápania. Kúpil som druhú a poprosím Paliho Prepiaka, ktorého loď parkuje vedľa mojej, nech ju na jar vyloví.

Skontroloval som prístroje, a môj pracovný pult.

tak isto som preveril elektronické mapy z celého sveta, ktoré som dal Mišovi Navrátilovi na upgrade. Všetko ok.

No a varili sme. Upiekol som chlebík, uvaril zeleninovú, bola aj praženička, udusil som hovädzie s ryžou, nechýbali ani špagety Alio-olio. Umeleckým vyvrcholením  bol včeraší pekáč v trúbe.

Dnes ráno som sa odhlásil z maríny, a na obed sme už opustili mólo, kde Civetta II s prestávkami strávila jeden rok.

Nešli sme ďaleko, iba 8 míľ na sever do zátoky Kalami.

Na zimnom jachtingu milujem prázdne zátoky.

Nad pevninou sú ešte vidieť zvyšky búrky z poslednej noci

Nemáme to do Talianska, Marina Leuca, na juhu talianskej čižmy ďaleko.

Vzdušnou čiarou cez 70 míľ.

Chcem tam byť v piatok ráno. Vyrazíme zajtra na obed, pomotáme sa v slabom vetríku čo najviac na sever a potom zamierime na západ. Poobede má prísť príjemný vetrík zo severu, ktorý budeme mať z boku. Ideme na noc, keby sme vyrazili skoro ráno, teraz, keď su krátke dni, by sme tam došli za tmy. Aj keď marínu poznám, necítim poterbu dokazovania si schopnosti plávať do prístavu v noci, pokiaľ to ie je nevyyhnutné.

V sobotu poobede tam príde Pepo s autom, dnesie Peťa Klesza, dve sady plachiet a všelijaké krámy, ktoré som si popripravoval.

Ozvem sa opäť z Talianska