27. január – Ahojte. Dnes sme pripravovali kopu drobných vecí na lodi. O tom sa teraz ale nechystám písať, to bude až po pristátí na Tenerife. Iba pred chvíľou sme skončili, je večer a ráno o desiatej musíme štartovať motor. Sme totiž závislí na prílivových prúdoch a desiata hodina je tá, ktorá pre nás znamená zelenú.

Včera sme boli v Gibraltáre. Detto o podrobnostiach neskôr, mám pekné fotky, len som to nestihol spracovať. Teraz hádam len krátke video, ktoré urobil Ralf

https://drive.google.com/file/d/10Q0AfdTjT0uyJjP-QHiUdPpr3yQNHPdj/view?usp=sharing

Dnes ráno sme si pred prácou boli zabehať a opäť pekne videjko

https://drive.google.com/file/d/1Vo9ix8swBkwApfLZlXqQx-4HvEhflK53/view?usp=sharing

Gibraltaru som venoval celú jednu kapitolu v knihe “Oboplával som svet”. Teraz si to trochu zjednoduším a tú kapitolu prekopírujem sem. Aj tak by som to asi lepšie nenapísal:

•       Gibraltár som poznal už z predchádzajúcich plavieb. Vždy sa tam rád vraciam, to miesto ma fascinuje. Pomyselná hranica medzi Stredozemným morom a Atlantickým oceánom, tiahnuca sa od Tarify k africkému pobrežiu, má nielen symbolický význam pre každého jachtára. Na vlnách zo Stredozemného mora si posádka plachetnice musí poradiť aj s novou premenou v navigácii, prílivmi, odlivmi a prúdmi. Pohľad na obrovské tankery a nákladné lode, plávajúce z Ázie na sever Európy, do Ameriky a späť, v plavebných dráhach Gibraltárskej úžiny s frekvenciou každých päť minút, vysvetľuje, prečo má tento kus skaly, čnejúci sa nad morom, takú pohnutú minulosť. História tohto miesta je naozaj bohatá. Odkedy delá mali dostrel desať kilometrov, bolo jasné, že kto ovláda The Rock, teda skalu, v miestnom slovníku Gibraltársku skalu, rozhoduje, ktoré lode preplávajú cez úžinu a ktoré nie. O Gibraltársku skalu sa v minulosti bojovalo veľakrát, najviac medzi Španielskom v aliancii s Francúzskom a Veľkou Britániou. Možnosť kontrolovať úžinu, a tým priamo ovplyvňovať politiku v celej Európe, bola veľkou výzvou. Od roku 1713, keď sa Gibraltár definitívne dostal pod britskú korunu, sa uskutočnilo niekoľko pokusov zmeniť dejiny.
•       V rokoch 1779 – 1783 Gibraltár odolával obliehaniu zo zeme aj z mora francúzsko-španielskym silám. Angličanom sa dva razy podarilo prelomiť blokádu z mora, keď obrancov Skaly zásobilo viac ako 100 lodí. Angličania mali takú silnú námornú ochranu, že boli nezastaviteľní. Blokáda poskytla živnú pôdu aj pašerákom, ktorí pod rúškom tmy v malých člnoch pašovali Angličanom ovocie a zeleninu. Po poslednom pokuse dobyť územie z mora, s pomocou obrnených lodí s  ťažkým delostrelectvom, ktoré po zapálení zhoreli, sa obliehanie skončilo. Počas Napoleonovej éry sa pri Trafalgare, západne od Gibraltáru, udiala námorná bitka, ktorá potvrdila prevahu Veľkej Británie na mori. Francúzske a španielske vojnové loďstvo sa tu stretlo s anglickou flotilou, vedenou admirálom Nelsonom. V bitke 64 lodí, po skvelom manévri, zvíťazili Angličania. Ani jedna britská loď nebola potopená, oproti 22 lodiam protivníka, a aj straty boli štyrikrát menšie ako u Španielov a Francúzov. Nelson sa stihol ešte dozvedieť o víťazstve a zomrel na následky zranenia zo zablúdenej strely. Jeho telo naložili v Gibraltáre do sudu s rumom a odviezli do Anglicka, kde je v Londýne pochovaný v Katedrále svätého Pavla. Trafalgarské námestie dodnes pripomína túto historickú udalosť.
•       Aj keď sa už o Gibraltár nebojovalo zbraňami, snaha Španielska o jeho získanie pretrvávala. Po diplomatickej prestrelke, ktorá sa skončila až na pôde Organizácie Spojených národov, sa v roku 1967 konalo referendum. Obyvatelia Gibraltáru sa v ňom mali vyjadriť za pripojenie k Španielsku alebo za zotrvanie v Britskej ríši ako novodobá kolónia s vlastnou samosprávou. Účasť bola vyše 99 percent, keď sa  12 138 voličov vyjadrilo za zotrvanie pod britskou zástavou, a len 44 hlasov bolo proti. Ako to už býva, dôsledky referenda si odnieslo 6 000 španielskych občanov, ktorí chodili za prácou do Gibraltáru. Zostali bez zamestnania, keď španielsky diktátor, generál Franco, v reakcii na výsledok referenda, zatvoril hranicu na tridsať rokov a Skala sa opäť ocitla izolovaná od pevniny. Situáciu vyriešilo rozšírenie vojenského letiska postaveného pred druhou svetovou vojnou.
•       Dnes sa dostanete do Gibraltáru cez hraničný priechod zo Španielska. Ošarpané paneláky v La Linea, v meste na hranici s Gibraltárom, ostro kontrastujú s ukončenými modernými developerskými projektmi. Novodobá kolónia s vlastnou ekonomikou prosperuje, obyvatelia rôznych rás a náboženstiev žijú v mieri a priateľstve vedľa seba. Sú hrdí na Gibraltár a sú to ozajstní vlastenci. Okrem histórie, chodieb v skale, ktoré slúžili na obranu, krásnych výhľadov, keď z jedného miesta môžete vidieť dva kontinenty, tri krajiny, Stredozemné more a Atlantický oceán, sú veľkou atrakciou povestné gibraltárske opice. Legenda hovorí, že sem prišli s Maurmi. Sú to jediné opice žijúce voľne v prírode v Európe. Počas druhej svetovej vojny im hrozil zánik, vojaci si na nich cvičili mušku. Po vojne sa zákonom dostali pod ochranu. Sú priateľské, rozmaznané a niekedy priam drzé. Keď mi jedna z nich vyskočila na plece, radšej som si držal okuliare, aby som o ne neprišiel. Povera hovorí, že pokiaľ v Gibraltári bude aspoň jedna živá opica, Gibraltár bude britský. 

Na Tenerife, v Kanárskom súostroví máme 750 míľ, ktoré na nás čakajú. Mali sme dokonca problém vybaviť miesto v maríne, ale podarilo sa. Ozvem sa o šesť až sedem dní.