5. februára – Nemali sme úplne ideálne podmienky na prechod cez Gibraltársku úžinu. Fúkalo zo západu a dýza pri Tarife z toho urobila cez dvadsať uzlov do nosa. Ďalší deň predpoveď nevyzerala oveľa lepšie. Naopak, tlaková níž zo západu mala o tri dni priniesť silný vietor a ak by sme nevyrazili v pondelok, 28. Februára, asi by sme sa zdržali ešte týždeň. No a kúpené letenky z Tenerife na dvadsiateho februára vylúčili akékoľvek pochybnosti o odklade.
Celková stopa po nás z Gibraltaru do Tenerife vyzerala takto:
Začalo to plavbou na motore cez Gibraltársky záliv. Za sebou sme nechali skalu a južne od nás vidno Afriku.
Po piatich míľach, kedy sme prekrižovali záliv, sme kopírovali pobrežie až kým sme neboli 15 míľ za Tarifou,
najjužnejším miestom Európy. Napriek tomu, že sme sa odviazali od móla podľa tabuliek, to znamená dve hodiny po vysokej vode v Gibraltáre, kedy začína pôsobiť prúd idúci na západ, mali sme pocit, že naše výpočty nesedia, alebo niekto ten prúd vypol. Žiaden sme necítili. Keď sme ale po šiestich hodinách plavby proti silnému vetru a ostrým vlnám z troch uzlov spomalili na jeden, pochopili sme, že ten prúd tam naozaj bol.
Zistili sme aj jednu nepríjemnosť. AIS neukazovalo veľké lode plávajúce v Gibraltárskej úžine. Keď nás ale pred Tarifou predbiehala kúsok od nás veľká plachetnica, na obrazovke sa jej signál ukázal. No paráda. Takže Automatický identifikačný systém (AIS), ktorý nám pomáha vidieť všetko okolo nás vo dne, či v noci je mimo. To je veľká strata pri navigácii. AIS nielenže na obrazovke s mapou ukáže lode okolo nás, ale na základe prepočtu polohy, kurzu a rýchlosti obkektu dokáže vypočítať za ako dlho a ako ďaleko od nás sledovaný objekt prepláva. AIS dokáže samo vyhodnotiť nebezpečnú situáciu a spustí alarm. No pekne… Budeme si musieť poradiť bez systému pri križovaní jednej z najfrekvetovanejších plavebných oblastiach sveta. Cez Gibraltársku úžinu plávajú obrovské kontajnerové lode a tankery, na trase z Číny, Arabského polostrova cez Suezský prieplav, Stredozemné more a Gibraltár do Anglicka, severnej Európy a do Atlantiku. Frekvenica je jedna loď za päť až desať minút. Pozor… iba z jedného smeru. Z opačného je to detto. Ako inak, samozrejme nás križovanie plavebných dráh bude čakať v noci.
Pätnásť míľ za Tarifou sa vietor začal otáčať zo západného na severozápadný a zoslabol na dvadsať uzlov. Dostatočne pre nás, aby sme otočili loď na juhozápadný kurz, tak aby sme míňali africké brehy cca v dvanásť míľovej vzdialenosti. Chceli sme sa vyhnúť pobrežným vodám Maroka. Na počudovanie, rušné plavebné dráhy sme minuli bez jediného uhybného manévru. Jednak sme mali šťastie na väčšiu medzeru medzi loďami a pomohol nám radar. Aj keď nie úplne, predsa len ku spokojnosti dokázal nahradiť AIS. Po označení bodky na radarovej obrazovke sme dostali informáciu a o kurze a rýchlosti sledovanej lode. To pomohlo a my sme obávaných desať míľ zo Španielskeho pobrežia ku hranici pobrežného pásma Maroka prefrčali.
Potom to už išlo. Smer vetra síce nebol ideálny, severozápad, viac zo západu, ale dul okolo desať užlov a tak na miernej hladine nebol problém plávať správnym smerom na predobočný vietor. Stačila k tomu iba predná plachta, Genoa. Rýchlosť bola uspokojujúca, v priemere päť a pol uzla. Zriedka prišlo aj bezvetrie, potom sme si pomohli motorom. Západy slnka, delfíny
príprava pokrmu, pričom nechýbala ani sviečková s knedlou a pečenie chleba.
Takto sme napredovali štyri dni. Posledné dva dni konečne sfúklo, ako to v týchto končinách býva zvykom. Takmer severný vietor, dvadsať uzlov, zadobok. Veterné kormidlo si bezchybne robilo svoju prácu a nová vodná elektráreň sa starala o dostatok elektriky v lodi. Po šiestich dnoch plavby, 3. februára 2019 sme pristáli v hlavnom meste ostrova Tenerife, Santa Cruz, v miestnej marine Atlantiko.
Ralf sa opäť ukázal a urobil krátke zhrňujúce video.
V deň príchodu sme dali pauzu vo všetkej činnosti ale včera sme nezaháľali. Vymenili sme olej v motore, palivový filter a taktiež Racor filter.
Ráno som volal do servisu Rymarine tu v meste a na obed bol už na lodi chlapík od nich. Vo svojom remesle sa vyznal a po chvíli identifikoval chybu. Vadný prístroj AIS. Po výmene, vlastne kúpe nového to už funguje ako má. Kajo sa pohral s vodnu elektrárňou. Vylepšil poistku proti uvoľneniu sa z držiaka, vymenil a lepšie osadil ovládacie lanká na dvíhanie a spúšťanie do vody. Paráda!
Ešte päť Euro za možnosť použiť miestnu práčku, vyvesiť prádlo a ďalší deň bol za nami.
Letenku domov máme 7.februára a o deň neskôr, skoro ráno pristávame vo Viedni. Ja letím späť na loď 20. februára s Rišom Outratom a Uwem z Nemecka. Ale ešte predtým zopár článkov na stránku zavesím, ono sa všetko do jedného príspevku vopchať nedá.