17. Február – Ešte som v Bratislave, ale dlho to už pravda nebude. V stredu, 20. februára odlietam spolu s Rišom Outratom späť na Tenerife, kde sa k nám pripojí Ralfov priateľ z Nemecka, Uwe. Čaká nás tri tisíc námorných míľ smerom na západ. Naším cieľom je holandsko-francúzsky karibský ostrov Sint Martin. Miesto poznám, kotvil som tam niekoľkokrát. Predtým ale by som ešte čosi napísal o ostrove, kde teraz na nás Civetta II čaká. Neďaleko maríny Atlantico, Santa Cruz, pri nábreží stojí v rade niekoľko desiatok meter vysokých stĺpov. Na ich vrchu sú fotografie ľudí, ktorí svojimi činmi vošli do histórie a nejaký čas pobudli na ostrove. A že Tenerife, ako aj celé Kanárske ostrovy boli odrazovým mostíkom pre plavby za objavením nového sveta, do Tichého oceána cez Mys Horn, ale aj pre obchodné plavby do Indie okolo Mysu Dobrej Nádeje, histórie je tu habadej.
Keby som dal na stránku všetky osobnosti histórie zo stĺporadia, zabralo by to niekoľko strán. Tak som to trochu preriedil. Mojím kritériom bola moreplavba, veda, literatúra a politika:
Fernando de Magallanes
portugalec veliaci španielskej flotile piatich lodí pri prvej plavbe okolo sveta. Z 234 námorníkov plavbu prežilo iba 31. Magallan bol zabitý na Filipínach pri miestnej vojne medzi domorodýmy kmeňmi a tak slávu za prvé oboplávanie sveta zožal jeho nástupca Cuan Sbastián de Elcano
Admirál španielskej flotily Alvaro de Bazan počas vlády Filipa II.
bránil Kanárske ostrovy voči snahám britských vojnových lodí o ovládnutie súostrovia a súčasne chránil španielske lode naložené pokladmi, vracajúce sa z nového sveta. Mnohí z nás poznajú príbehy stroskotanca Robinsona Crusoa z pera Daniela Defoe.
Čítal som niekoľkokrát tento úžasný príbeh. O Jamesovi Cookovi
by som vedel písať celé kapitoly. Anglický kapitán, objaviteľ Austrálie, ktorý trikrát oboplával svet a zmapoval všetky oblavené pobrežia. Tretia plavba okolo sveta sa mu stala osudná, tragicky zomrel na Hawaiských ostrovoch.
Jean Charles Borda
zakreslil presnú polohu kanárskych ostrovoch do svetovej mapy. Francúzky kapitán La Perousse
velil vedecko – obchodnej expedícii. Jeho dve lode a štyristo mužov posádky sa bez stopy stratili v Pacifiku. Film „Vzbura na lodi Bounty“ sme videli hádam všetci, ja tri sfilmovania. Bol to kapitán Wiliam Bligh
proti ktorému sa vzbúrila posádka lode, vedená prvým dôstojníkom Christianom Fletcherom. Kapitán Blight vstúpil do dejín navigovaním osem metrového otvoreného člna s osemnástimi ľuďmi na palube, verných kapitánovi. Preplávali štyri tisíc námorných míľ do britskej kolónie v Timore. Francúzsky botanik a geograf Dumont D´urville
objavil Antarktický polostrov, ktorý vybieha k mysu Horn. O Darwinovi ani písať nemusím.
Kráľovský astronóm pre Škótsko, Charles Piazzi Smyth,
ktorý z vrcholu vulkánu Pico vysokým 3718 metrov nad morom prevádzal astronomické merania. Istý čas tu pobudol aj autor románu „Moby Dick“, bielej veľryby, Herman Melville
ktorý dokázal krásne opísať krutosť, pomstychtivosť, vytrvalosť, ale aj chrabrosť jednonohého kapitána, ktorý bol tak odhodlaný pomstiť sa morskej ozrute za stratu nohy. Ostrovu sa nevyhol ani objaviteľ prameňa rieky Níl, Richard Francis Burton
Medzi moje obľúbené romány v detstve a mladosti patrili Verneovky. Päť týždňov v balóne, Dvadsať tisíc míľ pod morom, Deti kapitána Granta, Pätnásťročný kapitán, Dva roky prázdnin, Cesta na mesiac, Cesta do stredu zeme. To všetko som hltal a dokázal som sedieť nad obrázkami z kníh celé hodiny. A teraz vidím, že aj Jules Verne tu strávil istý čas.
Nohu tu položil stvoriteľ Sherlocka Holmesa, Arthur Conan Doyle,
ale aj iné známe osobnosti literárneho pera. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Georg Bernard Shaw.
Z televíznych seriálov väčšinov známa Autorka detektíviek s neodmysliteľnou „Miss Marple“, Agatha Christie.
Graham Green,
Či básnik Pablo Neruda,
alebo spisovateľ a zakladeteľ skautského hnutia v Anglicku, Robert Baden Powel,
hrdina Búrskej vojny. Ostrov sa nevyhol návštevám politikov a panovníkov. Bol tu Georg V, kráľ Veľkej Británie a Indie,
Alfonz XIII, kráľ Španielska,
Eduard VIII, kráľ Veľkej Británie a Indie, ktorý po 325 dňoch vládnutia sa vzdal trónu, kvôli dvakrát rozvedenej Holywoodskej herečke.
Do zoznamu patrí Winston Churchil, Britský premiér počas druhej svetovej vojny a v päťdesiatich rokoch.
Môj zoznam uzatvára Aristoteles Onassis,
grécky lodiar a druhý manžel Jackueline Kennedyovej, Jean Gardnet Batten,
Ktorá podnikla sólový let z Anglicka na Nový Zéland a nakoniec Stephen Hawking,
ktorého výskumy zahrňujú Teóriu veľkého tresku, relativity a teóriu čiernej diery vo vesmíre. Môj sklad na lodi má tiež oficiálny názov „Čierna diera“, nakoľko zákon o zachovaní hmoty v tejto časti lodi neexistuje. Keď zdvihnem hlavu od tohto množstva informácií, vidím prekrásnu, uviazanú drevenú retro plachetnicu.
Bližší pohľad na palubu ma naplní spokojnosťou a útechou. Nie som jediný, kto už nemá kam dávať to obrovské množstvo vecí.
Ozvem sa koncom týždňa z Tenerife, pred odplávaním.