Denník Plavby 18 – Nová skúsenosť

24. Február – Vo svojej náture ma oceánsky jachting obohatil o krásne spomienky ale aj o stresové situácie, kedy som chvíľu netušil aká bude moja blízka budúcnosť. Predvčerom, 22. Februára sme mali opäť tento stres. A to nie hocijaký. Hora adrenalínu, mal som pocit, že som prekonal infarkt a ak mi doteraz ostali nejaké nešedivé vlasy, mám pocit, že to je minulosť. Ale poďme od začiatku.

20. Februára sme pristáli na letisku Tenerife – juh, prenajali si auto a odviezli sa k lodi, v maríne Santa Cruz.

Loď sme našli v poriadku.

Ešte v ten deň sme urobili prvý z niekoľkých nákupov zásob, ktoré potrebujeme na tri týždne plavby cez Atlantický oceán. Napustenie vody do nádrží a uložili sme sa na spánok. Na druhý deň ráno, som vyrazil na sťažeň a skontroloval plachty a hliníkové profily, v spojoch rollrefu. Dopadlo to k spokojnosti, plachty sa môžu v poriadku navinúť a rozvinúť okolo profilov. Na obed nás prišli navštíviť Angličania Mark a Gudrun,

priatelia z časov, keď naše lode päť rokov susedili v maríne Sukošan, v Chorvátsku. To ako sme sa spoznali a stali vynikajúcimi priateľmi je na samostatnú kapitolu. Uvaril som špagety a rozlúčili sme sa s tým, že na druhý deň pôjdeme spolu večerať. Opäť ďalší nákup. Plné batohy a kufor malého Citroena. V piatok 22. To vyzeralo na deň ako každý iný, teda nabitý program, kontrola všetkého možného, príprava a poobede sme mali ísť na letisko vyzdvihnúť nemeckého člena posádky, Uweho Braunerta. Vymenili sme plynové bomby, kúpili naftu do bandasiek a vyliali do nádrže. A potom to vypuklo.

Pri kontrole núdzového čerpadla a výpustí z lodi sme objavili slanú vodu pod podlahou. Bližšie skúmanie viedlo k výpustnému ventilu z kuchynského umývadla

A tep sa mi okamžite strojnásobil. Po stiahnutí linku je dôvod zrejmý.

https://drive.google.com/file/d/1OVk78wnEEpp_9k8z2bzt6SOuZQR_mhXx/view?usp=sharing

Po pohýbaní ventilom mi tento takmer ostal v ruke a do lodi tiekol veselý prameň slanej vody. Prvá pomoc je skrytá v skrinke motora, volá sa to „Stay afloat“. Čosi ako plastelina, ktorá sa dá vytvarovať okolo inkriminovaného miesta a po reakcii s vodou tuhne a únik obmedzí, alebo zastaví. OK, vravím si. Hádam sa nepotopíme. Ale začalo mi byť jasné, že toto svojpomocne nevyriešime. Ventil bol úplne voľný a voda, aj keď jej bolo menej, pokračovala vo svojom kurze. Keďže v maríne, kde sme boli nemajú žeriav, museli sme odísť. Vysielačkou som kontaktoval pracovníka maríny, ktorí sa prišiel pozrieť a nastalo horúčkovité hľadanie maríny, kde boli ochotní nás okamžite vytiahnúť. Ono… bol piatok krátko popoludní. Pomohlo nám šťastie. Neďaleko bol šéf servisu z maríny Tenerife, ktorá je päť míľ od nás na sever. Kukol sa na problém a začal telefonovať. V poriadku, zdvihnú nás, ale musíme tam byť do hodiny. S bicyklom na palube, s lanami v neporiadku po odviazaní sa z móla sme vyrazili. Ja za kormidlom a Rišo, ktorý bol skvelý v spolupráci počas celej situácie, sa staral o pumpovanie vody.

Opäť štastie, nefúkalo a tak sme vzdialenosť päť míľ prešli v pohode.

Žeriav bol pripravený a tak v hektickej rýchlosti, kedy som kontroloval, aby pásy žeriavu boli na správnom mieste, loď išla do vzduchu

a onedlho bola uložená.

Môj tep sa pomaly dostával do normálu. A opäť šťastie v nešťastí, aj keď to moje šťastie je vďaka problémom niekoho iného. Ako ma informoval šéf suchého doku, v utorok musíme ísť do vody, lebo na ceste je loď, ktorá má rovnaký problém ako my a v spomínaný utorok príde. Ajajajajaj… nechcel by som byť v ich koži a uvedomujem si, že nechýbalo veľa. Stačilo totiž, aby ventil povolil o pár dní neskôr a naša plavba cez Atlantik by sa premenila v horor. Verím, že by sme si poradili. Otvor by sme upchali dreveným kónickým kolíkom a utesnili spomínanou „plastelinou“. Najmenší problém by bol, že by sme nemohli používať vodu v kuchyni. Ale nevyriešený problém, hľadanie žeriavu v Karibiku a týždne žitia s touto myšlienkou počas plavby by neboli určite príjemné. Som nesmierne šťastný, že som bol ušetrený tejto logistiky. Keďže sa nás v maríne musia zbaviť do utorka, okamžite nastúpil opravár. Ventil mu naozaj ostal v ruke.

Nijako sa nevyhnem seba obvineniu. Je to jednoznačne moja chyba, vlastne nedbalosť. Keď mi sympatický španiel na mojej lodi s ventilom v ruke povedal, že to treba meniť každé dva roky, onemel som. Ja som to nemenil od novoty ani raz. Obrovskú chybu, kedy som to mohol meniť počas piatich týždňoch, keď bola loď na suchu v Aguadulce som okamžite napravoval a dal som vymeniť všetky výpustné ventily, dokopy osem. Nechal som iba tie, ktoré sú nad hladinou. Pohľad na ostatné vybraté kusy ma uistil, že nado mnou visel Damoklov meč.

Teraz je v lodi osem takýchto dier.

Uwe sa dopravil autobusom do Santa Cruz a ja som vyrazil pre neho a auto na bicykli. Sme teda traja. Sympatický chalaň má prísť v pondelok. Staré ventily si vzal so sebou, podľa nich nakúpi nové. Osadenie by nemalo trvať dlho, schnutie lepidla minimálne pol dňa, v utorok na vodu. Stihli sme aj ísť autom štyridsať kilometrov za Gudrun a Markom, dali sme si večeru a nazad na loď sme prišli o druhej v noci, na smrť uťahaní. Šok na záver sme mali so strážcom areálu, ktorý nás nechcel pustiť dnu, nevedel o nás. Po chvíli sme ho v plynulej španielsko-taliansko-anglicko-posunkovej komunikácii obmäkčili. Sme pripravení okamžite vyplávať na oceán. Včera sme s autom urobili posledný nákup, nielen chladničky sú plné.