Nakoniec to nebolo do Charleston sto osemdesiat míľ ale dvesto a bolo šťastie, že fúkalo pomerne slabo, z juhovýchodu a museli sme použiť na pomoc plachtám aj motor. Valili sme slušných sedem uzlov a až ráno, 18.apríla, keď sa mi nezdalo kde sme, som vzdialenosť od Charlestonu poctivejšie premeral.

Žltá línia je naša súčasná etapa zo St. Augustine do Charleston.

Tim nás zásobil tropickým ovocím zo svojej záhradky. Pravda, banány sú ešte nejedlé, musíme počkať, kým dozrejú. Grapefruity ale chutia.

Plavba prebehla bez incidentov. Aj keď sme dosť dlhý čas boli traja,

v noci sme sa striedali iba dvaja. Každé tri hodiny znamenajú dve šichty cez noc. Cez deň potom striedavo dospávame. K večeru vo štvrtok, 25.apríla sme vošli do rušného prívodného kanála Charleston

a zakotvili pred „City marina“ medzi ostatnými loďami. Aj keď nebolo husto, pri spúšťaní kotvy som podcenil prílivový prú a spustilo ma pomerne blízko k inej zakotvenej plachetnici. Manéver som poučený zopakoval a na druhýkrát to už bolo v poriadku.

Ešte večer toho istého dňa začalo fúkať cez dvadsať uzlov. V napätí sme sledovali pulzujúcu vzdialenosť od kotvy a ľahli si spať pri zapnutých alarmoch. Po chvíli som musel vypnúť navigáciu v lodi, opakovane sme strácali signál GPS a to spúšťalo alarm. Ešteže máme tie aplikácie v tabletoch. S nastavenými kotevnými alarmami v nich sme zaspali. Ničím v noci nerušení, sme sa prebrali do veterného rána. Rýchlosť vetra presahovala tridsať uzlov.

Kotvil som aj pri silnejšom vetre. Nová skúsenosť je ale so silnými prílivovými a odlivovými prúdmi, ktoré dosahujú v kulminácii rýchlosť takmer tri uzle. Výsledkom toho je, že na niekoľko hodín prúd otočí loď bokom na vietor, ktorý sa oprie o celú plochu lode. Sme naklonení na bok nielen my, ale aj ostatné lode.

Poobede prišla seriózna búrka s bleskami a priniesla vietor cez štyridsať uzlov.

Nechcel by som byť vonku na oceáne. Aj pár míľ od brehu je hĺbka okolo desať metrov a vlny sú ostré a vysoké. Východné pobrežie USA je pohodové pri dobrom počasí, ale môže sa zmeniť v jachtárske peklo, ak zle odhadneme predpoveď, alebo tá sa zmenila. Na to radšej ani nepomyslieť.

Plachetnica pred nami si to odniesla

a ja radšej kontrolujem upevnenie plachiet. Jéjda… Zips na obale hlavnej plachty je asi na jednom metri rozpáraný. Teraz to neprekáža, plachta je upevnená na rahne pevne. Ale budeme musieť šiť. Teda Rišo, mne šitie vždy išlo ako dýchanie pod vodou… Radšej som sa teda venoval tomu, čo viem.

Búrka k večeru pominula a aj keď fúkalo, pred západom slnka sa obloha vyčistila.

Pustil som sa do nefunkčného GPS signálu. Riešenie bolo skryté v krabičke Raymarine vľavo hore.

Ešte na Tenerife, keď som menil AIS, mi technik z Raymarine povedal, že moja anténa GPS je na súčasné pomery stará a nespoľahlivá. Vraj za desať rokov, technológia išla tak dopredu, že pôvodná anténa nestačí snímať prenos. Ja tomu veľmi nerozumiem, ale bolo to v tomto duchu. Keďže AIS má svoju vlastnú GPS anténu, a to všetko je napojené na moju obrazovku, stačí vraj odpojiť žltý káblik z vedenia 131 idúci do krabičky.

Tým odpojím starú anténu a prístroj si automaticky začne brať polohu z antény AIS. Tak som to vypojil a….voalá,  beží!!!

Všetko zlé je na niečo dobré. Keby sa nepokazilo AIS v Španielsku a nemenil by som ho na Tenerife, teraz by som prd vedel. Ako dobre, že som si vtedy technikovu radu zdokumentoval fotkami a doslovným prekladom jeho návodu. Mám z toho skutočnú radosť, vyhli sme sa ďalšej patálii.

Naše údržbárske práce neskončili. Vymenili sme olej v prevodovke závesného motora na nafukovcí čln,

prišiel čas aj na olej v motore,

Rišo šil obal hlavnej plachty

a ja som si v sobotu popral.

Nafúkali sme čln a Rišo ma hodil do maríny.

V navigácii v mobile som si našiel najbližší obchod, chcel som kúpiť vajcia, cheescake a mäso na steaky. Zo supermarketu sa vykľula večierka. Druhý pokus som namieril na veľké trhovisko vzdialené dva kilometre. Miesto bolo plné života, vyhrávala hudba a videl som rôzne atrakcie. Proste všetko okrem jedla. Tretí pokus bol štyri kilometre ďaleko a tak som vyrazil. Záver bol úspešný, nákup som obohatil aj o Pizzu, na ktorú som dostal chuť. Keď som sa vrátil k lodi, to som už mal za sebou niekoľko hodín chodenia.

V nedeľu ráno, 21.apríla 2019 čakáme na odlivový prúd, ktorý začne o 11.tej a pokračujeme v plavbe na sever. Ďalším cieľom je Norfolk, na Začiatku zátoky Chesapeake Bay. Vzdialenosť je štyristo päťdesiat míľ. Pocasie praje a odhadujeme to na päť dní aj s jedným kotvením v polovici etapy.