Norfolk, miesto, kde sme teraz uviazaní sa nachádza v štáte Virginia približne 600 kilometrov pod New Yorkom, na južnom brehu zátoky Chesapeake Bay. Žije tu približne 250 tisíc obyvateľov. Má bohatú históriu ako strategický a vojenský dopravný bod. Je tu najväčši námorná základňa na svete a tiež aj základňa najväčšej nákladnej flotily na svete, MAERSK LINE. História mesta je tak bohatá, že by zaplnila niekoľko stránok, tak sa radšej ani nebudem do toho púšťať. Snáď len to, že vo vojne za nezávislosť bol Norfolk v roku 1776 úplne vypálený. Mesto zohralo aj významnú úlohu v občianskej vojne v rokoch 1861 – 64. Počas nej mesto bolo pod správou Únie a bolo tu vyhlásené stanné právo. Z konfederácie sem utiekli tisíce otrokov, aby získali slobodu. Ešte počas vojny sa založilo množstvo škôl a bývalí otroci sa učili čítať a písať.
Za zmienku stojí aj vypuknutie žltej zimnice v roku 1855. Loď Benjamin Franklin, ktorá priplávala zo západnej Indie, napriek desaťdňovej karanténe v prístave, kedy inšpekcia nenašla žiadne zdravotné problémy, mala dovolené pristáť. O niekoľko dní v meste vypukla žltá zimnica. Ľudia začali umierať a nikto nechápal, ako sa choroba šíri. Norfolk a susedné mesto Portsmouth sa dostali do prísnej karantény. Nikomu nebolo dovolené odísť, alebo prísť do mesta. Zistilo sa, že chorobu prenášajú komáre a s nástupom zimy ustala. Celkom zomrelo 3200 ľudí.
V meste je veľa čo pozerať. Nás najviac zaújmalo múzeum „Nauticus, kde je hlavnou atrakciou vojnová loď USS (United States Ship) Wisconsin.
Loď bola položená na vodu v roku 1944 a zúčastnila sa bojov v drujhej svetovej vojne, v Pacifiku, na ostrovoch Okinawa a Iwo Jima. Taktiež ostreľovala japonské pobrežie ku koncu vojny. Jej kariéra pokračovala v Kórejskej vojne, po ktorej bola vyradená a slúžila ako školská loď amerického vojnového námorníctva. Reaktivovaná v roku 1986 prešla modernizáciou a bola nasadená vo vojne o Kuvajt v operácii púštna búrka, v roku 1991.
Dnes je loď obrovské, dych berúce múzeum. Prešli sme sa po takmer tristo metrov dlhej palube.
Mimochodom, delostrelecké náboje vážili toľko, čo „Ľudové auto“.
Pozreli sme si vnútorné priestory lode, kde chlapci z celej Ameriky boli v 2. Svetovej vojne vytrhnutí z domova a vystavení skúsenostiam, ktoré im vystačili na celý život.
Okrem zabezpečenia bojaschopnosti a navigácie to bol aj každodenný život. Muselo sa jesť, obliekať a starať sa o zdravie. Na lodi sa (ne)tlačilo 2911 ľudí, z toho 173 dôstojníkov a 2738 odvedencov.
Komunikačné bezdrôtové prístroje boli trochu väčšie ako tie dnešné naše.
Upútal nás super moderný počítač, ktorý slúžil na výpočet správneho námeru delostreleckej paľby.
Mohli sme sa prejsť aj po sprístupnených útrobách lode, kde sme si pozreli ubikácie mužstva
dôstojníkov
a kapitána.
Nakukli sme aj do operačných miestnosťí,
kuchyne a jedálne
K vojenskému námorníctvu patrilo aj verbovanie nových kádrov.
Prehliadku tejto mamutej lode s výhľadom na našu marinu, sme ukončili po piatich hodinách a uťahaní sa vrátili na loď.
