7.december.- Ahojte už z pobrežia Malorky. O plavbe napíšem v ďalššom článku, zatiaľ opíšem pobyt na Sardínii, Marina Villasimius.

Villasimius je prekrásne typické talianske prímorské mestečko. Od jachtárskeho prístavu je vzdialené tri kilometre. Po žiadnom navigačnom prerušení spánku som sa odpočinutý a ráno, 2.decembra som si išiel zabehať po chodníku s výhľadom na marinu.

Keďže nefúkalo, vyrolovali sme s Peťom prednú plachtu, aby sme zistili rozsah škôd, ktoré sme sa snažili obmedziť lepením ešte na juhu Talianska. Ajajaj…

Spodný lík v mieste, kde je na plachtovinu našitá modrá látka, slúžiaca ako UV filter je trhlina dlhá meter. Plachta musí okamžite dolu. To nebol problém, išlo to ako po masle. Ako tak sme ju zmotali a výťahom genakra kyvadlom dostali na mólo. Paráda. Lenže… Pri každej činnosti existuje postupnosť krokov. Vyrolovanie plachty, uvoľnenie výťahu prednej plachty, spustenie dole, odviazanie oťaží, odmontovanie šeklov v hornej a dolnej časti plachty, ako také zbalenie, presun poškodenej plachty na mólo, presun náhradnej plachty a jej príprava na vytiahnutie v drážke hliníkového profilu, vytiahnutie plachty, uviazanie oťaží, narolovanie, utiahnutie lán, odnesenie starej plachty na hlavné mólo, kde je priestor na jej zbalenie, uloženie v niektorom už aj tak využitom priestore v lodi a je vymaľované. Dokopy štrnásť krokov a cca jeden a pol hodinka práce, keď vieme, čo máme robiť.

Ako to ale už býva, pri kroku „X“ sa nečakane vyskytne krok „X1-X6“. V tomto prípade sme pri vyťahovaní plachty zistili, že hliníkový profil je v polovici jeho dĺžky rozpojený. Našťastie, ako sa ukázalo pri prieskumnom vytiahnutí na sťažen, oddelila sa iba spodná časť od vnútornej spojky profilu. Pre lepší prehľad pripájam obrázok.

Modrá šípka ukazuje k vrcholu sťažňa. Červená je miesto, kde je poisťovací nit. Ten som tam spolu s ďalšími osadil v decembri 2013 na každý zo šiestich spojov hliníkového profilu. Vtedy došlo k úplnému oddeleniu a spadnutia spojovacej časti do vnútra profilu. Museli sme dávať oceľové lano komplet dole, opravovať to celé na palube a opäť vyťahovať. Vďaka nitu sa dnes situácia neopakovala a oprava bola pomerne jednoduchá. Výlet na sťažeň, nové skrutky a navyše aj nový nit na spodnú časť spoja.

Trvalo to všetko o hodinku dlhšie. Plachtu som ešte raz vyfotil aby som vedel ukázať problém, keď ju dám opraviť. Pravda, nesľubujem si od tejto prednej plachty veľa. Bola v činnosti po celý čas plavby okolo sveta, má nakrútených cez tridsať tisíc míľ. Únavu materiálu je vidno aj na ďalších miestach. Ale keď mi po oprave vydrží aspoň tritisíc míľ, aj to sa počíta. Za každú míľu som už teraz vďačný.

Keď som už pri tej námornej míli. Koľko to vlastne je? Ako sa prišlo k tejto jednotke dĺžkovej miery? Keď vedci nadobudli definitívne presvedčenie, že zem je guľatá, pre určovanie polohy nakreslili na glóbus pomyslené kružnice – rovnobežky a poludníky. Oproti rovnobežkám sú poludníky kružnice s rovnakým obvodom prechádzajúce cez južný a severný pól. No a kružnica má 360° a jeden stupeň má 60 minút. A jedna minúta na poludníku je jedna námorná míľa. Také je to jednoduché. Presne toto na navigácii mám rád. Veci naoko komplikované sú logické a jednoduché. Keď sa zaviedla dĺžková miera jeden meter, nebol už problém spočítať, že jedna míľa je 1852 metrov a drobné. Pre jednoduchosť pri prepočte míle vynásobím dvoma, čosi uberiem a mám kilometre.

Voda na móle v marine bola oveľa chutnejšia, ako tá, ktorú sme mali v nádrži. Tak sme to celé vypustili a napustili kvalitnú vodu. Peťo vzal ručnú vysielačku a išiel s ňou preč. Komunikovali sme na stále väčšiu vzdialenosť a obava sa naplnila. Čím sú rádio stanice od seba ďalej, tým horší bol príjem. S vysielačkou čosi bude. Ale najprv bude treba skontrolovať spojenie kábla v sťažni. Na záver dňa som vyrazil som na bicykel a prešiel som si úbočie, z ktorého je vidieť, z kadiaľ sme priplávali. Cestu lemovali nádherné kaktusy rastúce, kam sa len oko pozrelo.

Keď som sa vrátil, Mišo Sabovčík s priateľkou Silviou už sedeli s Peťom na pive v miestnej kaviarni. Budú v posádke až do Španielska – Aquadulce.

V pondelok 3.decembra, kým posádka robila nákupy, ja som dal beh a bicykel po okolí. Skontroloval som funkčnosť SIM karty satelitného telefónu IRIDIUM GO a boli sme pripravení na odchod. V tomto období, skúpom na okná v počasí sme mali šťastie. Vyzerá, že v utorok sa dá vyplávať.

Všetko to zapadlo do seba. Peťo Klesz, v utorok ráno opustil loď. Ide autobusom do Cagliari, odtiaľ cez Rím do Viedne. Pred odchodom sa ešte sa udial menší incident. Z druhej strane móla, kde sme boli uviazaní odchádzal asi desať metrový motorový čln. Večer predtým bravúrne v silnom vetre pristál. Ráno už taký šikovný nebol. Cúval elegantne popri móle, akurát si neuvedomil, že má na boku veľký odrážač. No a spôsobom, ktorý keby sa chcel urobiť naschvál tak sa to nikdy nedokáže, zrovnal s mólom dva stojany s elektrikou a vodou pre uviazané lode. Našťastie, my sme boli bez škody.

V ten deň, o 10.tej hodine doobeda sme vyplávali. Čakalo nás 320 námorných míľ do Palma Malorca, na Malorke.