8.december 2018 – Táto časť išla nad očakávanie hladko, aj keď ani toto nebolo zadarmo. Nemyslím teraz na jachtárske útrapy, ale na takmer dve tretiny, teda cez dvesto míl preplávaných s použitím motora. No a palivo veru zadarmo nie je.

Z móla v maríne Villasimius sme sa s Mišom a Silviou odviazali 4.decembra. Plavba cez Cagliarsky záliv z Capo Carbonara na Capo Spartivento, Teda z JV cípu na JZ cíp Sardínie začala športovo, s vetrom 20 uzlov zboku.

K večeru, keď sme minuli Capo Spartivento, vietor začal fúkať do nosa a s vlnami oproti sme napredovali veľmi pomaly. Viac ako dva uzle sme nerobili. Rozhodli sme sa radšej zakotviť a prečkať noc na kotve v zátoke Teluada, ako ukazuje mapka.

Na večeru sme si urobili palacinky,

vôňa ktorých zrejme prebrala všetky muchy v lodi. A nebolo ich málo. Vrelo odporúčam všetkým jachtárom nenahraditeľnú pomôcku na takéto prípady – mucholapku.

Ráno o štvrtej sme už odkotvili a pokračovali na západ. Vietor sa naozaj utíšil, aj vlny ešte nesadli a celkom slušne to húpalo. Pri svitaní sme sa už vzdialovali od brehov Sardínie.

Plavba od stredy do piatku bola prevažne na motore, alebo s rpájemným severným vetrom. Opäť sme mali šťastie na rybu, tentokrát nádherný tuniak.

Večery boli štedré na západy slnka

a v piatok, 7.decembra sme sa uviazali v „Real Club Nautico Palma“ na Malorke

Zo Sardínie sme urobili 312 míľ a mapka preplávaného a toho, čo nás ešte čaká vyzerá takto.

Veľmi pravdepodobne pokračujeme zajtra, teda v nedeľu poobede. MAli by sme stihnúť pekný 20 hodín trvajúci vietor zo zadoboku. Ale o tom nabudúce.