V piatok, deň pred odplávaním som sa bol pozrieť do miestneho múzea. O histórii osídľovania a spôsobu života od roku 2500 pred naším letopočtom až dodnes je tam toľko informácií, že sa sústredím na zopár základných informácií.  

Ako na potvoru, prvými misionármi boli v roku 1733 moraváci. Vidno to aj na dobovom sviatočnom oblečení z tých čias, kedy mimochodom ženy začali používať moderný predmet, hrebeň na česanie vlasov. Tie krajky asi poznáme aj dnes.

V roku 1800 bola založená kráľovská obchodná spoločnosť, ktorá predávala v Grónsku vlnu. V roku 1910 sa začalo v Grónsku nosiť vrchné oblečenie bielej farny bez gombíkov, ktoré sa natiahlo cez hlavu. My ho poznáme pod názvom „Anorak“. V roku 1940 Grónsko objednáva väčšínu oblečenia z USA, ale to v roku 1960 vystriedala Dánska produkcia. Od roku 1973 Grónsko samostatne spracuváva kožu a o tri roky neskôr je založená spoločnosť „Eskimo“. Od roku 2000 grónski návrhari používajú tuleniu kožu.

Inuiti, ktorí prišli do Grónska okolo roku 1400, keď predtým bolo takmer 2000 rokov neobývané, využili kažu každého živého tvora na obliekanie sa.

Výsledný efekt vyzeral takto:

Nebola to iba koža, ktorá sa zužitkovala z úlovku. Z kostí sa dalo vyrobiť takmer všetko potrebné pre život:

Inuit znamená v preklade „Ten, čo cestuje“. Bol to kočovný národ, ktorý vedel kedy a kde loviť a podľa toho menil miesto svojho pobytu. Mnoho živočíšnych druhov prichádza na určité miesto iba v určitý čas roku za účelom párenia sa. Už je treba iba vedieť kedy, kde a byť tam. Na prepravu po súši mali sane ťahané psami. 

V Grónsku nie je drevo. Z času na čas ale more naplavené drevo prinieslo a to sa potom tešilo využitiu, ako to dokumentuje tento zrekonštruovaný nález.

Kanoe vedeli postaviť z kostí a tulenej kože a dokonca aj deti mali svoje vlastné dopravné prostriedky a vodičák.

Začiatkom minulého storočia sa vplyvom civilizácie menilo aj bývanie, v našom ponímaní skromných príbytkoch.

Na záver vystavené telá, ktoré boli pochované okolo roku 1475, kedy v dvoch hroboch bolo nájdených šesť žien a dve deti, ktoré predstavovali tri generácie. Uvažoval som, či to na túto stránku patrí, ale keď je to súčasťou múzea, prečo nie. Prečo zomreli, nie je známe, ale pravdepodobne zomreli všetci v rovnkom čase, krátko po príchode zimy. Telá boli plne oblečené a vybavené na dlhú cestu tak, by im nič nechýbalo po príchode do krajiny mŕtvych.