Od utorka do piatku sme dve lode uviazané vedľa seba v rybárskom prístave v Nuuku spolunažívali dobrými susedskými vzťahmi.

Boli to výlety do mesta, či už na pivo, alebo do miestnej knižnice, kde je zadarmo prístup na internet. K tomu nejaké tie nákupy, návšteva múzea, prechádzky po okolí a je večer. Neďaleko od nás je uviazaná plachetnica, ktorej podľa toho, ako vyzerá

by mohla rozprávať celé večery, ak by vedela. Jej majiteľ Jens, s ktorým som si chvíľu pokecal a bohužial zabudol som si ho nafotiť je pôvodom z Dánska, ale v Grónsku už žije štyridsať rokov. A nikdy by nemenil. A týpek to bol veru poriadny.

V stredu išiel Mišo so Sisou na rybačku. Na moje prekvapenie doniesli štyri pekné kúsky a profesionálny kuchár Ross, ktorý varí najradšej keď nemusí, sa pustil do práce. Ralf mu asistoval a Ross dal dôraz nielen na kvalitu, ale aj na estetiku.

Na Civette bolo husto, boli sme tu všetci a za chvíľu sa za dobrotou zaprášilo. Ross s Ralfom boli právom hrdí.

V piatok sme boli na móle pre rybárov načapovať vodu, vrátili sa na miesto a v sobotu, 29. júna 2019 sme sa odviazali a po kľučkovaní medzi množstvom ostrovov nabrali kurz na sever. Mierime najprv do Rybárskej dedinky Manitskoq, vzdialenej 90 míľ.

Tam prečkáme nedeľnajší predpovedaný vietor zo severu, nech sa netrápime a v pondelok pokračujeme. Dúfame, že až na miesto diania.

V nedeľu o tretej ráno za svetla, posledný júnový deň sme pristáli v Manitstoqu. Pár hodín predtým sme mali krásny západ slnka a pred vchodom do prístavu nás čakal uvítací výbor.