Dnes, 28. júla 2019 ubehlo päť týždňov odkedy horolezci nastúpili na loď. Odvtedy sme preplávali viac ako tisíc míľ, boli sme až na 72. rovnobežke, 360 míľ nad polárnym kruhom, medzi ľadmi v Upernaviku a neskôr v Disco Bay, Ilulissate. Horolezci vyliezli štyri prvovýstupy, Juro lietal a na záver sa splnila druhá časť plánu sedem panenských vrcholov, keď chlapci liezli pri Manitstoqu a Juro stadiaľ nie jednoduchých podmienok zletel. Vylezenie a zoskok síce má svoje špecifické slabiny, ale prezentovať to, to už je Jurova a Mišova Parketa. V každom prípade obdivuhodný výkon.

Kým sa vrátim späť k hodnoteniu, včera som rýchlo vyspovedal Juraja. Je mladý, má dvadsať sedem rokov. Svoj život vidí iba v lietaní. Vraví, že tam hore je sám so sebou, slobodný ako ten vták. Kým sa bude dať nebude robiť nič iné. Vraj to, čo mu dá obloha mu nedá žiadna žena. Niežeby bol úplný samotár. Práve teraz sa spamätáva z rozpadu dlhoročného vzťahu, tak že nielen na padáku, ale aj v živote je slobodný. Lezenie ho baví, lezie rád ale nie je v tom taký zbehlý ako chalani. Ani mu to nevadí, chce sa venovať iba lietaniu. Zatiaľ sa mu dá z toho vďaka náročným sponzorom vyžiť. Veľa nepotrebuje, väčšinu roku, keď cestuje na rôzne miesta, býva vo svojom aute. Veľmi sa teší domov, do lesa, lebo tu žiaden nie je.

Vlastne aj Gabo povedal, že hneď po žene a deťoch pôjde do lesa objať prvý strom. Nadišiel čas lúčenia, všetci nastupujú do taxíka a my s Ralfom ostávame sami na lodi. Nie však nadlho, Pepo už je v Grónsku a o tri hodiny má pristáť v Nuuku a palino Prepiak s Alanom Bohmom prilietajú zajtra.

Včera sme mali ešte debatu, kedy som chlapcom vysvetľoval prečo mi odľahlo. Manévrovanie s loďou a zodpovednosť za posádku pričom loď za plavby nebola pre mňa jediná výzva počas posledných piatich týždňov. Bola to zodpovednosť za nich, aj keď liezli. Voľajako im to nešlo do hlavy. Veď keď nie sú na lodi, ale na skale, ako môžem byť za nich zodpovedný? Keby čosi, vravím, prvá otázka úradov bude, ako sa tam dostali, a aj keď sú na skale, stále sú na mojom liste posádky, ako ktokoľvek na akejkoľvek lodi v prístave, či v zátoke, kto si odskočí na breh. Kým je na liste posádky, zodpovedám za neho. A aj preto mi odľahlo, že všetko prebehlo v poriadku, bez zádrhelov.

Možno je nasledujúca kresba od Ivana Baja trochu pritiahnutá za vlasy, ale cítim sa asi ako ten anjel, keby mu jeho nadriadený splnil jeho želanie. Mišo, Silvia, Laco, Gabo, Martin a Juraj, vďaka za všetko, bolo to super, ale stačilo.