V nedeľu, 20. Januára sme s Karolom Rosmánym a Karolom Tomaschom (Kajo) z Viedne odlietali pred šiestou ráno. V Malage sme boli o tri hodiny neskôr a hodinku po nás, kým sme preberali auto z požičovne, priletel Ralf. Posádka, zľava Kajo, Ralf, ja a Karol je kompletná.

Mestečko Aquadulce, kde v miestnej maríne máme loď, je dvesto kilometrov východne od Malagy a tak sme sa štyria s batožinou tri hodiny tlačili v malom aute. Aj keď som mal dobré správy o stave mojej lode, predsa mi tak, ako vždy, padol kameň zo srdca, keď som ju opäť, po čase uvidel. S novým antifoulingom mám zase na čas pokoj.

 

Po vybalení sa sme sa pustili do práce a osadili sme sklopný propeler. Väčšinou to robím pod vodou, keď vymieňam zinkovú anódu, takže na suchu to bolo za odmenu.

 

Kajo  s Ralfom ešte dočistili jednotlivé časti

a ja som to mal za chvíľu poskladané.

 

Poobede sme vyrazili do čínskej reštaurácie, kde za desať eur na osobu sme do seba naložili do prasknutia. Po návrate na loď sme ešte obzerali lodičky na odpočinku. Neďaleko nás spí loď z betónu, ktorá už asi nikdy nevypláva.

S plnými bruchami sme už o ôsmej večer doháňali nedostatok spánku z poslednej noci. Ráno som u Ginesa, mladého šéfa suchého doku zaplatil neuveriteľne dobrú cenu, 1540 Eur. To všetko za zdvihnutie a položenie do vody, 38 dní na suchu, dvakrát náter antifoulingom vrátane materiálu. Sem sa určite vrátim. Ešte som stihol upiecť chleba, Kajo spravil praženičku na cibuľke a už sme išli do vody.

Ralf sa hral s Gopro kamerou na palube a vyšla z toho prekrásna sekvencia. 

https://drive.google.com/file/d/1UIyhjHRng6cYwDOs0Ksvpe4egqtgWOCT/view?usp=sharing

Po uviazaní sa sme sa pustili do práce. Ešte v decembri, keď sme pristáli v Auadulce, zistil som, že mám v lodi únik sladkej vody. Aj keď sa mi nepodarilo presne určiť priesak, mal som pocit, že to bude z tlakového zásobníku vody, u nás to poznáme pod menom „Darling“. Aj keď som si nebol úplne istý, predsa len som objednal u Miša Navrátila z Avaryachtu v Brne nový zásobník aj s čerpadlom. A dobre som urobil. Starý komplet sme rozobrali a vytiahli von.

Ešte predým sme to natlakovali a po nahmataní spodku nádoby som cítil tenký prúd vody unikajúci na dno lode.

Takto to vyzeralo po siedmich rokoch používania.

Keď sme osadili nový komplet, už nám to všetko fungovalo správne. Žiaden únik, a máme fungujúci vovovodný systém v lodi.

Keďže reštaurácia Wok je oobede zatvorená a otvárajú ju až o ôsmej večer, brali sme čo bolo najbližšie – Burger King. Boli sme strašne hladní…

20 Išiel som spať s pocitom dobre vykonanej práce. To sme ale ešte nevedeli, čo nás na ďalší deň za tortúru čaká. Ale o tom nabudúce…