V mestečku Bangor a rovnomennej maríne sme sa uviazali hodinu po polnoci. Prechádzam sa po móle a stále sa mi nechce veriť, že túto časť plavby mám skutočne za sebou. Ešte pred dvoma hodinami nás slušne pohupovalo a tu po vetre ani chýru. S chalaňmi si gratulujeme a objímame sa. Krátka návšteva recepcie, kde nám povedali, kde sú záchody a sprchy, vypísanie formuláru a ukladáme sa spať.

Ráno mi chvíľu trvá, kým sa zorientujem. Precitnutie a deň je hneď veselší. Sme v meste Bangor, asi tridsať kilometrov od Belfastu, v peknej, plne vybavenej maríne.

Rozhodnosť a rýchlosť, s akou hneď po prebudení Ralf s Uwem vyrážajú na pivo do Belfastu je závideniahodná. V priebehu hodiny po už opúšťajú loď. S nimi odchádza aj Allan, ktorý ide autobusom do Dublinu a odtiaľ mu letí lietadlo.

Ostávam na lodi sám. Teším sa, chvíľka samoty mi prospeje. Išiel som si zabehať, robil som poriadky na lodi a našiel som obchod z mapami a sprievodcami, kde som sa zásobil na môj pobyt vo vodách Britskej ríše. Večer som ešte stihol krásny bicykel popri pobreží. Je teplo, som v krátkych rukávoch.

Teutóni prišli pred polnocou a mali poriadne pod čapicou. Uwe hneď zaľahol a Ralf mi začal vyprávať, že je úplne jedno, či sme v Belfaste, Bangore, alebo Dubline. Všetky krčmy sú rovnaké.

Nasledujúci deň chlapci odišli opäť do Belfastu, navštívili múzeum Titanicu a opäť tie krčmy. Ja som si zabehal, zbalil čln, a vyumýval loď. Pri vlnách sa desaťlitrová bandaska nafty v priestore za kormidlom prevrátila a vďaka plastovému uzáveru celá vytiekla. O hodinku som to už mal vyutierané. Ešte som skontroloval zvyšok vody pod podlahou a vyutieral to. Vyliatá nafta z bandasky sa dostala až sem, tak to, čo som vytrel som nosil vo vedre až ku recepcii, kde je nádoba na ropné tekutiny. No a opäť som si super zabicykloval.

Večer prišli Ralf s Uwem skôr a vyrazili sme na večeru. Mali sme dobrú mušku a vrazili sme do punk baru. Jedlo výborné a hudba detto. Len trochu hlučná. Dekorácia na jednotku, posúďte sami.

Dnes, 24. augusta Uwe odišiel po rovnakej trajektórii, ako Allan deň predtým a s Ralfom sme osameli. Pred vyplávaním ma ešte Ralf vytiahol na sťažeň, kde som všetko skontroloval. A dobre sme urobili. Neuveriteľné, šekel, ktorý drží hornú časť plachty na hornej časti rollrefu a výťahu kosatky sa vykrútil a takto ho zdeformovalo. Náhradné šekle sú samozrejmosťou, vymenili som to.

Nechcem vedieť, čo by sa stalo, ak by to povolilo v tej víchrici a vytiahnutej plachte. A neviem už koľký krát nad nami visel damoklov meč a milosrdný osud ho zastavil. O druhej popoludní sme ešte natankovali a vyrazili na poslednú, tristo šesťdesiat míľovú etapu do juhozápadného Anglicka, mestečka Newton, v ústi rieky Yealm, desať míľ východne od Plymouthu.

Tieto riadky píšem počas plavby, sme pri pobreží a máme mobilný internet. Stále sa mi nechce veriť, že toto je posledný úsek, letenku domov mám už kúpenú na 30. augusta. Držte palce.