Aj keď tieto riadky píšem krátko po polnoci, v piatok, 25 januára, kedy máme z Aguadulce odplávaných 75 míľ, teda polovicu vzdialenosti do Gibraltáru, vrátim sa ešte ku utorku a strede. V dobrej nálade, spokojní s výsledkom predošlého dňa sme si boli s Ralfom v utorok ráno zabehať a po raňajkách sme sa pustili do práce. Ale… pri výmene trojcestného ventilu, rozdelujúceho odpad zo záchoda do fekálneho tanku, alebo priamo von z lode sme zistili, že problém nie je iba zapchatom ventile, ale aj v ucpaných hadiciach.

 Najprv sme išli do miestneho Baumaxu, kde sme kúpili krtkov.

Aj to dosť pomohlo, ale stále splachujúca voda zďaleka neodtekala k našej spokojnosti. Pre upresnenie, splachovacie čerpadlo saje morskú vodu. Keby to mala byť sladká, to by sme boli, napriek odsolovaču za chvíľu smädní. Ralf mi vysvetlil, že slaná voda v kombinácii so splaškami, tvorí kameň, ktorý sa napriek starostivosti usádza na stenách odpadových rúr. Presne ako cholesterol v žilách. No a raz príde k infarktu záchodového odpadového potrubia. Presne to sa nám stalo. Hadice kúpiť nebol až taký problém, horšie to bolo vymeniť. Ralf sa s takou vervou pustil do práce, že mi neostalo nič iné, ako mu asistovať a dokumentovať.

Zúčastnil sa plavieb na mnohých lodiach a keďže na každej sa čosi pokazí, naopravoval sa toho mohutne. Je vidieť, že má zmysel pre hmat, a polohu rúk keď treba použiť silu. A tu jej bolo treba neúrekom. S gumenými rukavicami, aby sa mu nešmýkalo,

správnym hmatom na nenávidenú hadicu, ju dokázal s fučaním odmontovať. Podľa váhy, neohybnosti demontovanej hadice a nakoniec aj pri pohľade bolo jasné, že výmena je na mieste. Ľahko sa to povie. Železom vystužená hadica o vonkajšom priemere 45 milimetrov sa len tak ľahko do vyššie osadeného zavzdučňovacieho kolena neohne.

Museli sme to celé vybrať, osadiť do kolena a vložiť tam, kam to patrí. Podarilo sa, záchod je ako nový. Pre upresnenie, ukončili sme to až v stredu poobede. Keď započítam chodenie po obchodoch, mudrovanie, oddych a spánok, problém bol vyriešený tridsať hodín po jeho objavení. Paralelne sme sa trápili s novou vysielačkou.

Po jej zapojení som nasadol na bicykel s ručnou vysielačkou aby sme z väčšej vzdialenosti preverili kvalitu spojenia. Ako inak, nebolo čo preverovať, ono to nefungovalo. Ukázalo sa, že problém bol v rozdelovači signálu medzi AIS (automatický identifikačný systém) a vysielačkou, nakoľko oba prístroje pracujú s tou istou anténou. 

 Rozdeľovač je tá malá otvorená čierna skrinka v strede fotky. Návšteva neďalekého obchodu, objasnenie problému a príchod technika v stredu ráno problém vyriešili. Okrem odľahčenia od problému ma to ešte odľahčilo o dvesto euro. Ešte zmontovanie dokopy 

 

a vysielačka je na svojom mieste. Pri niekoľko násobnom bicyklovaní s ručnou vysielačkou, abysme preverili kvalitu signálu som nabicykloval 15 kilometrov. Karol s Kajom namontovali listy veterného generátora  

a ja so si stihol poprať prádlo z poslednej etapy.

 Bolo aj trocha logistiky. Požičali sme si ešte jedno auto a Karolovci s dvoma autami v stredu vyrazili do Malagy, vrátiť to prvé. Nazad na lodi boli až večer. Ralf zistil, že v miestnom stravovaco-občerstvovacom zariadení majú televízor, kde mohol pozerať priamy prenos zápasu v hádzanej medzi Nemeckom a Španielskom. Vrátil sa veselý,

Nemci to s prehľadom vyhrali 31 : 30. V o štvrtok ráno sme vrátili druhé auto, namontovali windpilot, natankovali a vyplávali. Ale o tom nabudúce.