23. november – Plavba do Talianska sa udiala presne, ako som ju plánoval a opísal naposledy.

Fotka z obrazovky je zo stránky Wesselfinder.com. Tam sa dá kedykoľvek pozrieť, kde sa Civetta II nachádza. Pred vyplávaním som namontoval veterné kormidlo

a o o jednej poobede sme dvihli kotvu. Predpoveď neklamala, akurát, že vietor do nosa nebol 10 uzlov, ale 15-20 uzlov. Nič hrozné, akurát som nechcel vytáčať motor na vysoké otáčky, tak sme sa motali k ostrovu Erikousa troma uzlami takmer 7 hodín. Na križovanie proti vetru som nepomyslel, doľava by som bol za chvíľu na brehu Korfu a doprava pre zmenu v Albánsku.

Trochu to húpalo, ale my sme nemali naponáhlo a upiekol som aj chlebík.

Zvyšky zlého počasia sme nechali za sebou na Korfu a ja som sa rozlúčil s Gréckom.

Nad Erikousou som vytiahol na druhý ref hlavnu plachtu, stočil doľava na priamy kurz do Leucy a čiastočne vyroloval prednú plachtu. UPS! Zrazu tam bolo cez 7 uzlov. 15-20 uzlový vietor, najprv ostro z prava sa postupne menil na predobočný a na bočný. Loď prekrásne napredovala. Aj keď mi to bolo ľúto, zrefoval som ešte viac, a ustálil som loď na piatich uzloch. Inak by sme prišli do mariny ešte za tmy.

15 míľ od talianskeho brehu kokpit zalialo silné svetlo. Bol som v salóne a okamžite som vybehol hore. Moja loď bola zaliata svetlom zo silného reflektora z plavidla zo 20 metrov od nás. Už som tušil, čo to asi bude, podobnú situáciu som zažil v roku 2006, keď sme plávali s Jožkom Novotným a Števom Porvazníkom na Panteleriu, ostrov pod Sicíliou. Pobrežná stráž kontrolujúca, či lode plávajúce do Talianska nemajú na palube imigrantov. Odpovedal som na otázky kto sme, kde máme registrovanú loď, skadiaľ a kam ideme, koľko nás je na palube a aký má loď volací znak. Po chvíli sa reflektor vypol, pobrežná stráž nám zaželala šťastnú plavbu a išli si po svojom. Dobré bolo, že som nemusel robiť nijaký manéver s loďou a komunikácia prebiahala počas nerušenej plavbe. No… a pochválim sa, že som to odkomunikoval v taliančine, čo ma naplnilo veľkou spokojnosťou.

Vyšlo to akurát. Za brieždenia, keď nám ešte stále svietil mesiac, sme došli do maríny a uviazli sa. Bicykel po okolí som si nedal ujsť. Leuca je krásne miesto, bol som tu viackrát. Ale naposledy v roku 2013.

Pepo Kadlčík s Peťom Kleszom sú na ceste sem. Majú prísť zajtra ráno. V nedeľu Pepo so sesternicou odchádzajú a my s Peťom pokračujeme. Kedy, to určí vrtkavé zimné počasie.

Zatiaľ máme za sebou prvých 80 míľ zo 1070. Žltá čiara je preplávané, červená, čo nás ešte čaká. Aj vy ste prekbapení, koľko lodí pláva v Stredozemnom mori?