30. september bol „Deň D“. S Petrom sme si dali zraz o deviatej ráno pri lodi. Prvý a určite posledný raz, keď som odchádzal na dlhú plavbu, som mal z domu k lodi 10 minút. Doviezla ma Violka, Peter prišiel so svojou ženou, Martou. S Petrom sa prišla rozlúčiť jeho posádka po Chorvátsku, tak bolo chvíľu príjemne husto. Rozlúčiť sa prišiel aj Julo Jégh, ktorý si nenechal ujsť ani privítanie v Bratislave pred takmer dvoma mesiacmi.

Myslel som si, že v lodi už máme všetko. Zabudol som ale na moju a Petrovu batožinu, k tomu jedlo, 30 dvojlitrových fliaš kofoly, 60 nealkoholických pív, vajcia, maslo, chleba, klobásy, slanina a čojaviemčoešte. Opäť prišla k slovu overená poučka o veľkých včelách a malých úľoch, a ako vždy, opäť sme všetko napchali dnu, lebo sme museli.

Do Gabčíkovskej komory to je z Modrej Čajky 30 kilometrov. V sprievodcovi sa píše, že sa treba hlásiť už pri Čuňove. Telefónne číslo v „Knihe Mudrcov“, ako ja volám jachtárskych sprievodcov, nebolo. Nevadí, vyskúšame funkčnosť novo namontovanej vysielačky. A funguje, veža sa hlási. Nasleduje množstvo otázok a odpovedí.

• Kto vlastne ste?
• Plachetnica Trintella
• A vy ste už plávali niekedy cez plavebnú komoru?
• Ideme z Holandska cez Rýn, Mohan, kanál Mohan-Dunaj, Dunaj do Bratislavy
• Dĺžka, šírka?
• 9/2,5
• Registrácia?
• SK-3-0524, Bratislava
• Slovenská loď?
• Áno
• Môžete ísť a 10 kilometrov pred komorou sa ohláste
• Ďakujeme, ešte otázka, máte plávajúce pachoľatá? (Uväzovacie body klesajú s hladinou v komore, netreba sa pracne preväzovať.)
• Máme
• Ďakujem, koniec

Super, prvý krok je pozitívny. Vyrážame na 1620 kilometrovú plavbu do Čierneho mora. Pred vstupom do plavebnej dráhy čakáme, míňa nás tlačná zostava. A tá je veľká. Darí sa nám voľajako držať krok za železným monštrom a v predpísanej vzdialenosti pred komorou voláme a dostávame povolenie vplávať dnu za zostavou. Uväzujeme sa o plávajúce pachoľa, iné možnosti tu ani nemajú.

Komora má zdvih 20 metrov. Nie síce 25 ako na kanáli Mohan-Dunaj, ale aj tak úctu vzbudzujúce.

Komoru nechávame za sebou, oslavujem kávičkou. Telefonujem do maríny Alt v Komárne. Paráda, máme prísť a na vrátnici nechať 20 eur. Môžeme sa pripojiť k elektrine, komfort.

Ráno, prvý októbrový deň sme už o ôsmej von z maríny.

K včerajším 75 kilometrom chceme pridať 120, do Budapešti. Musíme využiť pekný deň, zajtra má pršať. Postupne míňame ústie rieky Váh,

Ostrihomskú baziliku,

ústie rieky Hron,

Visegrád,

kým sa neuviažeme po 115 kilometroch v maríne „Part“ v Budapesti.

Peter rád kormidluje, ja sa toho držím, keď musím. Funkcie podelené, ja píšem blog, pracujem na PC, prehadzujem fotky do dokumentácie a využívam slnko na natretie teakového dreva olejom. Podarila sa mi polovica lode, ešteže je taká malá. Inak by ma švihlo.

K večeru ideme na nákupy maďarských špecialít a pečieme si bravčové koleno bez kosti s ryžou.

V stredu 2. októbra sme o siedmej ráno v plavebnej dráhe, míňame parlament a množstvo uviazaných výletných cruiserov, ktoré sme našťastie zastihli nezobudených, rieka je ráno kľudná. Deň predtým tu bolo naozaj veľmi husto.

Okolo obeda sa má spustiť dážď, chceme dať 50 kilometrov a uviazať sa o reštauračný čln „Hajoallomas“, na kilometri 1590. (Kilometre budem uvádzať v nádeji, že budúcim účastníkom plavby na Dunaji to trochu uľahčím.) Už prší, keď sme na mieste. Nevážime si ale toleranciu boha dažďov, skúšame ešte ďaľších desať kilometrov do zátoky na kilometri 1580 pri meste Dunaújváros, na pravom brehu, kde je kotvište.

Odporučil mi ho Errol, Holanďan s manželkou, s ktorým sme sa zoznámili v Bratislave, keď tu stáli so svojou plachetnicou. Krátko nato, ako sme minuli reštauračný čln, spúšťa sa na nás boží hnev v plnej sile.

Desať kilometrov je 40 minút, voľajako sme to vydržali. Pri pohodlnej hĺbke 4 metre pod kýlom vchádzame dnu (hladina je stále dva metre nad normálom, kedy by hĺbka bola tak isto v pohode). Plávame takmer na koniec zátoky za žeriavovú nákladku.  Vyhadzujeme kotvu, cúvame… drží.

Nie sme žiadni hrdinovia, z útrob malej, ale pevnej Trintelly vyťahujeme generátor a kúrime si. Teplota pomaly stúpa, pripravujeme si večeru. Achjaj… ako je tu krásne…