3. apríla 2024 máme v pláne presunúť našu riečnu expedíciu do mestečka Neuwied, na kilometri 605. Dnes to teda robí 35 kilometrov. Prúd pomaly naberá na rýchlosti, náš pohyb oproti dnu je 3 – 4 kilometre za hodinu. A to nás to najhoršie ešte len čaká. O sto kilometrov uvidíme, či moje výpočty s dvoma motormi sedeli.

Volám Mišovi Navrátilovi, nech mi poradí, čo s kvapkami v hriadeli. Neboj, vraví. Loď neutopíš. Vysvetľuje mi, že tesnenie treba neustále mazať vazelínou. Robí sa to cez ručnú pumpu, ktorou natlačíš vazelínu cez hadicu do tesnení, až im to tam bude vytekať ušami. A zase som múdrejší o zistenie, aký som neznalec-amatér. Peťo dostáva za úlohu kúpiť vazelínu a my s Milošom vyrážame. Zhruba v polovici míňame ruiny mosta v Remagene, kde sa zviedli ťažké boje o tento prechod cez rieku ku koncu druhej svetovej vojny. Straty boli na oboch stranách značné. Nemci nakoniec most vyhodili do vzduchu, prelomiť sa tu Američanom nepodarilo. Dnes je tu múzeum.

Po desiatich hodinách plavby sme s Milošom v maríne Neuwied, kde nás na móle už čaká Peter aj s vytúženou vazelínou.

Hneď sa púšťame do práce. Moja dilema, ako sa dostať k hriadeľu sa rýchlo vyriešila. Pri konštrukcii sa tu myslelo naozaj na všetko a my sme za chvíľku na dosah problémového miesta.

Najprv skúšam utiahnuť objímku, ale riešenie problému je po otvorení zadného poklopu, keď už teraz vieme, čo hľadať. Vidíme dve medené vedenia k tesneniu. To na stene nevieme nateraz vyriešiť, ale druhé vedenie má aj pumpu.

Natlačili a napumpovali sme vazelínu. Pumpa má piest so závitom, asi tak, ako keď sa lisuje hrozno. Pozerám na tesnenie a voda prestáva kvapkať. Srdiečko mi zaplesalo. Aj keď problém budeme musieť doriešiť, nateraz je to na výbornú.

Keď sme na jeseň s Lubom a Milošom strávili prvé štyri plavebné dni na rieke Ijsel, ručná pumpa v umývadle neťahala a prepínač na elektrickú pumpu nezaznamenal žiadnu zmenu. Čerpadielko asi nefunguje, pri demontáži sa nám ho podarilo zlomiť v mieste, kde sa napája hadička. Ako si tak sedím, zrak sa mi zatúlal pod spodný schod a čo vidím? Nožný gombík. Ja blbec, že som sa nevedel poriadne poobzerať na začiatku. Pritom logicky to vychádza, že nijako inak to nemôže byt riešené. No… práve najjednoduchšie veci vedia občas poriadne skomplikovať dianie.  Máme od Navrátila náhradné čerpadlo. Elektrikársky guru Peter sa dáva do práce a zanedlho všetko beží ako má, máme vodu v kuchynskom umývadle. Huráááá.

Navečerali sme sa zo zásob, ukladáme sa spať. Ešte 100 kilometrov do Mainzu, vyrátali sme si to na päť dní. Prístavy budú hustejšie, prúd silnejší, preplávané vzdialenosti kratšie. Radosť z priblíženia k cieľu väčšia. Len ten záver aby vyšiel…