Roztrhané plachty, poškodená takeláž a poranenia, neboli jedinými sprievodnými javmi počas poslednej etapy. Kanaďania na Free and Breezy rozbili elektrického autopilota. Vravia, že s ním už mali problémy predtým, že to nie je iba dôsledok tvrdej plavby. Verím im, keď hovoria, že išli s vetrom. Ich loď je katamarán, dlhý dvanásť metrov. Dosť dobre si seba neviem predstaviť na takej lodi plávať vo víchrici mimo smeru vetra. Viacerí sa sťažovali na kvalitu paliva. Tom zo Sweet Pearlu nám to vravel cez vysielačku počas plavby. Problém s kolísaním otáčok motora sa im dvakrát zopakoval a raz menili palivový filter. Motor im nezhasol.  Erding zo Saphiru, lode z nórskou vlajkou, predviedol parádny kúsok. Desať míľ pred prístavom im motor skolaboval a už sa im ho nepodarilo spojazdniť. Doplachtili až na mólo. Vravia, že mali dobrý smer vetra, ktorý nebol silný, a ešte im asistoval šéf mariny na motorovom člne, ale v mojom videní predviedli fantastickú zručnosť.

      V deň nášho príchodu sa k nám pripojil môj veľmi dobrý priateľ, Jack Darwille z  Kentucky. Poznáme sa z čias, keď moja dcéra Janka študovala v USA a bývala u Jacka a jeho ženy Audrey. Jack sa so mnou plavil viackrát a v roku 2012 bol na palube Civetty II počas preplavby z Gibraltáru do Karibiku. Teraz vystrieda Ľuba Šoltísa, ktorý o dva dni letí domov. Bola to už druhá Ľubova účasť v posádke Civetty II na jej plavbe okolo sveta. Z Panamy na Tahiti a teraz z Maurícia do Richardsu Bay. Chvíľu mi trvalo zvyknúť si na jeho nemotorný pohyb po lodi a jeho okupovanie kuchynskej linky. Varí však výborne a má dobrú povahu. Teším sa na jeho rozhodnutie prísť ešte raz, z Brazílie do Karibiku.

      V marine je dobre zásobený obchod s námornými potrebami. Kúpil som náhradné tesnenie do poškodeného fekálneho čerpadla, objednal palivové a olejové filtre, ktorých zásoba mi už začala dochádzať. Po byrokratických elektronických prestrelkách s colnými úradmi sa mi podarilo dostať z nich účet za preclenie nového štartéra a kábla na windmeter a poslať peniaze. Súčiastky by ma mali čakať v Kapskom Meste. Neďaleké nákupné centrum je kvalitou také ako na Slovensku. V supermarkete sme okamžite dostali hlad a výsledkom boli dva plné nákupné košíky. Najviac ma potešila mobilná dátová karta na päť gigabitov, platná mesiac. Bude dobrá komunikácia s domovom. Dokonca som dokrmoval bábatko vo výťahu, keď jeho mamine zazvonil mobil a už aj tak mama plné ruky.

      Trinásteho novembra sme sa pustili do práce. Na prvom mieste bolo vyčistenie palivovej nádrže. Ako dobre, že na lodi mám rezervnú 130 litrovú nádrž, teraz prázdnu. Kúpil som lievik s jemným filtrom a dvanásťvoltové čerpadlo na palivo. Otvorili sme inšpekčný otvor hlavnej nádrže a cez filter prečerpali naftu do rezervnej. Prázdnu nádrž sme poriadne vytreli.

Vcelku ale bola v dobrom stave, zjavne filtre už urobili svoju robotu. Palivové čerpadlo počas chodu motora prečerpá za hodinu päťdesiat litrov, bez ohľadu na otáčky. Motor si vezme v priemere tri litre na hodinu a zvyšok ide cez reverznú hadičku späť do nádrže. Takto je palivo v nádrži stále filtrované. Po spätnom uzavretí inšpekčného otvoru a vypustení nafty z rezervenej do hlavnej nádrže, sme vymenili filtre a vyskúšali motor. Viac sme urobiť nemohli. Elektrický autopilot mal vo svojom uchytení vôľu, Marco to upevnil.

Ozubené koliesko, ktoré nám vyrobili v Darwine, funguje spoľahlivo, tak sme ho ani nemenili za originál, ktorý Ľubo Šoltís priniesol na Maurícius. Nakoniec sme vymenili tesnenie a lamelu na fekálnom čerpadle. 

      Porobené máme, sme schopní pokračovať. Počasie nás zatiaľ nikam nepustí, nad nami je tlaková níž sprevádzaná silným juhozápadným vetrom. Rozbúrené more mám možnosť obzrieť si na bicyklovom výlete. Som svedkom vyloďovania Pilota (kormidelník, ktorý dostane loď von z prístavu) s pomocou vrtuľníka.

V Richards Bay sme už päť dní, na okno v počasí to vyzerá 18. novembra.  Objednané palivové a olejové filtre obchod dodal, máme všetko.  Čakanie na odchod si krátime každý, ako vie. Ja si ráno zabehám. Pri behu ma začudovaným pohľadom sledujú opice, ktorých prítomnosť cítiť už v marine medzi loďami zaparkovanými na brehu.

Potom raňajky, kávička, knihy, internet, komunikácia s domovom. Sme takmer na tej istej zemepisnej dĺžke ako Slovensko, máme rovnaký čas. Popoludní ideme do nákupného centra po niečo čerstvé do kuchyne. Nakúpil som si aj zopár nových kníh. Večer varíme, naša kreativita nepozná hranice. Neodolali sme ani slávnostnej torte.

Prípadne zabehneme do miestneho pubu na pivo. Na dverách pohostinstva je nápis: Deti bez dozoru budú predané do otroctva.

Zasmejeme sa a vstúpime. Večer pred spaním si v počítači pustím film alebo časť seriálu od Janky, mojej dcéry. 

      Ešte k opiciam. Je ich tu neúrekom. Taxikárka, ktorá nás viezla na nákupy, nám o nich porozprávala kopu zaujímavostí. Keď sa odchádza z domu, treba všetko pozatvárať. Tie potvory vlezú dnu aj cez malý otvor a akosi veľmi dobre vedia, že majú poupratovať v chladničke. Možno aj preto sú všetky obydlia, či obytné štvrte obostavané múrom a ostnatým alebo elektrickým drôtom. A možno nielen preto. Kriminalita v Južnej Afrike je veľmi vysoká.