Kapské Mesto

      Loď je v rukách servisu, my v hoteli. Stáť nad pracovníkmi servisu nemôžeme, zadanie majú, a budeme ich priebežne kontrolovať. Máme teda trochu voľna a Brian nenechal nič na náhodu. Zorganizoval výlet k Mysu dobrej nádeje a okolia. Bolo to super, som rád, že sme išli. Návšteva Hoat Bay, s často neprívetivým a pre navigáciu nebezpečným počasím, ma presvedčila, že sme dobre urobili, keď sme sa tam nezastavili počas plavby. Po ceste  nás tabule varovali pred opicami. Máme si zamkýnať auto, lebo nám vlezú dnu. Pohľad z vyvýšeniny, na najjužnejšom bode afrického kontinentu Mysu dobrej nádeje, ma naplnil spokojnosťou. Pozerám sa na dva oceány, Indický a Atlantický. Tam sme iba nedávno plávali, a predsa sa mi to zdá, akoby odvtedy ubehlo veľa času. V pamäti mi zostal vietor pri príchode do Kapského Mesta. Kopcovité pobrežie je príčinou silného vetra, ktorý dokáže nabrať silu až do päťdesiatich uzlov.

      Keď sme schádzali na jednu z pláží, na kopci ma zaujala čierna zástava s kresbou žraloka. Vedľa sedel mladík s vysielačkou. Dali sme sa s ním do reči, a hneď bolo všetko jasné. Muž, hliadkujúci na kopci, je prvý, čo uvidí na pláži so surfermi žraloka. Keď ho zbadá vo vode, hlási to vysielačkou a po vyhlásení poplachu všetci utekajú z vody. Surferi v čiernych neoprénoch pripomínajú morské levy plávajúce medzi nimi. Nie div, že žraloky si ľahko zamenia svoju korisť. Z kopca, odkiaľ sa pozeráme na pláž, vieme rozlíšiť surferov od uškatcov iba vďaka ich doskám. Čierna zástava znamená zlú viditeľnosť pod hladinou. Modrá veje pri dobrej viditeľnosti. Ak je to nerozhodne, plápolá červená. Jednoduché, ale účinné.

      Zlatým klincom výletu bola pláž s tuniakmi. Ich kedysi utešený počet päťstotisíc klesol na dnešných päťdesiattisíc.  Problém spočíva v tom, že aj keď sa nestane žiadna havária, ročne sa stráca z tankerov a nákladných lodí, plávajúcich okolo mysu, niekoľko desiatok ton nafty.

      Večer v hoteli sme s Jackom ešte trochu pracovali. Navigoval ma na informácie o jeho bankovom výpise, ktorý sme vytlačili v hotelovej recepcii. Okrem životopisu, fotiek a potvrdení o zaplatení poplatku 200 USD, to musí priložiť k žiadosti o víza na vyslanectve v Brazílii, ktoré na svojej stránke vyjadruje ľútosť nad byrokraciou a spôsobenými nepríjemnosťami. Robia však presne to, čo vyžadujú americké úrady od občanov Brazílie. Na druhý deň som išiel s Jackom na ambasádu, a tak som bol svedkom, ako celú rodinu z lode “Fairly I do” poslali urobiť si nové fotky, lebo tie, čo mali, boli lesklé a nie matné. Jack mal všetko v poriadku, o týždeň by mal mať víza.

      Keďže sa chcem dozvedieť čo najviac o tejto pozoruhodnej, nádhernej krajine, kde je cez deň vždy čo obdivovať a v noci radšej nevychádzať, ponavštevoval som aj zopár múzeí.

      V Múzeu otrokov som si prečítal definíciu otroctva: Otroctvo je najextrémnejšia forma kontroly a podrobenia jednej osoby druhou, vynútená násilím a zákonom. Otroci boli určení na prácu, niekedy reprezentovali status vlastníka. V spoločnosti, v ktorej žili, mali veľmi málo alebo vôbec žiadne práva. Naopak, otrokári mali nad nimi neobmedzenú moc. Otroci, špeciálne tí zajatí vo vojne, boli považovaní za kultúrnu spodinu. Rovnako boli na tom aj tí, ktorí sa stali otrokmi v dôsledku dlhov. V  otrokárskych komunitách nebolo právo na rodinný život. Deti boli tovar, mohli byť odobrané matkám a predané inému pánovi. Otrokom mohol byť zajatec vo vojne, slobodný človek chytený lovcami otrokov, zúfalí ľudia, ktorí sa v časoch hladomoru sami predávali do otroctva alebo predávali svoje deti. Patrili sem aj neplatiči dlhov. Ďalšiu skupinu tvorili tí, čo sa do otroctva narodili.

      Do Kapského Mesta sa otroci dostávali z rôznych krajín. Preprava loďami bola neľudská, úmrtnosť vysoká. Otroci pripútaní v okovách boli rozmiestnení tak, aby sa ich do lodného priestoru zmestilo čo najviac.

Otroctvo v Juhoafrickej republike bolo síce zrušené v predminulom storočí, ale vďaka politickému systému, iba nedávno zmenenému, ešte dnes žijú pamätníci tohto stavu. Pri východe z múzea čítam citát Nelsona Mandelu: Nie je to rozdielnosť, čo nás rozdeľuje. Nie je to naša etnickosť, či viera alebo kultúra. Odkedy sme dosiahli  našu slobodu, je jediná rozdielnosť medzi nami. Medzi tými, ktorí majú v láske demokraciu a tými, čo nie.

      Z návštevy námorného múzea som bol trocha sklamaný, očakával som dejiny a významné objavy portugalských navigátorov spred päťsto rokov. Namiesto toho som videl vystavené modely tankerov, kontajnerových a vojnových lodí z prvej svetovej vojny a modely prvých výletných lodí s reklamnými plagátmi staršími viac ako sto rokov. Upútala ma však jedna veta: Na dne pri juhoafrickom pobreží leží približne dvetisíc tristo  vrakov, z toho v zátoke Kapského Mesta ich je štyristopäťdesiat. Prírodný prístav nebol bezpečný najmä v zimných mesiacoch. Straty boli také časté, že londýnska poisťovňa Lloyd´s odmietala poisťovať lode, ktoré tu kotvili v zime. Sedemnásteho mája 1865, v čase, keď nový prístav ešte nebol dokončený, zasiahla oblasť jedna z najsilnejších, dosiaľ zaznamenaných búrok. Osemnásť lodí sa potopilo a vyhaslo šesťdesiat životov.

      Výstava Lego, to bola nádhera. Všetky modely boli výsledkom práce jedného človeka. Muž menom Nathan Saway odmietol pokračovať v tradícii právnickej rodiny. Vzoprel sa, išiel za svojím snom a uspel. Pod heslom Našťastie umenie nepozná pravidlá som videl toho neúrekom.

Vystavený bol model veľkej päťky africkej divočiny, leva, leoparda, býka, nosorožca a slona. Na stene visel obraz Boba Dylana, Andyho Warhola, Mickeyho Mousa,

ale bola tu aj Mona Lisa od Leonarda da Vinciho, Dievča s perlovou náušnicou z roku 1694 a nechýbala ani slávna Whistlerova matka, známa z filmu Mr. Beana.

Sfotil som sochy z rímskej a gréckej histórie v životnej veľkosti, Venušu, Augusta a Dávida. Nechýbal ani rozmýšľajúci muž, veľký glóbus a Discobolos. Architektúru reprezentoval model Akropoly, hudobné nástroje zasa čelo so slákom. V poslednej miestnosti som prešiel pod trojmetrovým modelom tyranosaura z praveku a s krútiacou sa hlavou som vyšiel von, na slnko.

      Brian s Joelom leteli včera ráno domov. Urobili obrovské gesto a ponúkli nám bývanie na ich lodi, aby sme nemuseli platiť naďalej hotel. Radi sme prijali.

Štrnásteho decembra, po rannom behu a bicykli, som videl, ako katamarán Nexus tankuje z bandasiek. Ross ma informoval, že po novom roku môže byť problém s palivom.  Mesto je zásobované elektrinou z naftovej elektrárne. Cez Vianoce a na Silvestra je tu všetko vysvietené a zásoba pohonných hmôt sa takmer vyčerpá. Nie je to zlý spôsob, ako si skrátiť čas, mám tri dni do odletu domov. Taxikár od Nexusu bol ochotný pokračovať, Ross nám ochotne požičal bandasky. S Jackom sme doniesli na loď a vyliali do nádrží tristo litrov nafty. Pri tejto príležitosti sme skontrolovali, ako pokračujú opravy. Zrejme sa tí chlapi vo svojej robote vyznajú. Antifouling je už hotový, zinková anóda na propeleri vymenená.

Pri rozobranom kormidelnom stĺpiku mi ukázali problém. Obidve ložiská, pri prevode otočného momentu kormidla na os, ako aj spodné pri ramene, sú doslova vymlátené. Nové, od Lewmaru, tu môžu byť najskôr o šesť týždňov. Žasnem nad promptnosťou tejto firmy v dobe, keď by to tu mohlo byť za dva dni. Našťastie, David, majiteľ servisu, príjemný chlapík v mojom veku ma ubezpečil, že relevantnú náhradu zoženie, možno aj kvalitnejšiu ako originál.

      Sedemnásteho decembra mám, ako inak, fofry. Nevynechal som síce ranný beh a kávičku, ale rýchlo sadám na bicykel a letím do servisu. Všetko vyzerá byť v poriadku, no keď som sa pohral s kormidlom, opäť tam bola vôľa. Ukázalo sa, že ložisko dole pri ramene vyskočilo z puzdra. Dali sme to nazad a išlo to. Bude nutné urobiť zarážku, aby to nevyskočilo opäť. To až po mojom návrate zo Slovenska. Oni si to zatiaľ prichystajú.

      Dostal som nápad zlepšiť svoje núdzové kormidlo a Jack ho fantastickým nápadom zdokonalil. Dal som v servise vyrobiť bumerangovú pinu. To je taká, ktorá namiesto jednej ovládacej páky v smere plavby má dve, na strany. Pri poriadnom meraní a výrobe sa pina zmestí do úložného priestoru vzadu v kokpite, pod sedením za kormidlom. Prevod ťahacích laniek od windpilota bude omnoho kratší, presnosť kormidlovania väčšia. Čo je dôležité, kormidelný systém bude pracovať iba pasívne. Majiteľ servisu David nenechal nič na náhodu a pomeral to osobne. Sľúbil, že keď sa v novom roku vrátim, pina bude pripravená. Niekedy mám pocit, že Civetta II bude po ukončení tejto plavby pripravená na ďalšiu plavbu okolo sveta.

      Spúšťanie lode do vody som sledoval s obavami, ale tí ľudia to zjavne nerobili prvýkrát. Pri štarte som zažil šok, štartér ani nepípol. Ukázalo sa, že pri jeho výmene elektrikár zabudol pripojiť prívod z baterky. Potom to už nabehlo. Loď sme premiestnili späť do mariny Watterfront, presťahovali si veci z American Spiritu, ja som si dal sprchu a objednal taxík na letisko.