Tento článok nebude plný dobrodružstiev a zábavných historiek. Je to správa o tom, čo sa deje, keď Civetta odpočíva v Anglicku a Trintella na Rýne v Emmerichu.
Ja to síce volám medzisezóna, ale z pohľadu jachtingu zďaleka nie je. Práve v týchto mesiacoch je vhodné plávať do Karibiku alebo niekde vo vodách južného Pacifiku. Ja si ešte budem musieť počkať. Tento rok ma totiž čaká preplavba mojej novej hračky, plachetnice Trintella, z nemeckého Emmerichu do Bratislavy a nejaké plavby sa udejú aj s Civettou.
Keď už som pri Civette. Loď je naďalej v ústí rieky Yealm, pár míľ od Plymouthu, na juhozápade Anglicka. Je uviazaná na záveternej strane plávajúceho móla.
Loď, ako aj všetky ostatné miestne lode na bójach, je kontrolovaná denne a Mark sa z času na čas pozrie dovnútra a skontroluje baterky. Miestny mechanik John robí sporadicky na údržbe motora. No a objavil príčinu zlyhania hadíc chladiaceho okruhu. V chladiči prišlo k priesaku slanej vody do vnútorného okruhu. To spôsobilo koróziu a upchávanie hadíc. Dôvod bol opotrebovanie pri tesnení.
Svoje si odniesla aj vodná pumpa na slanú vodu. John všetko prečistil, ošetril a natrel. Motor opäť vyzerá ako nový.
Pravda, objednal sa nový chladič. Pôvodný by sa dal repasovať, ale ja radšej ten nový.
V máji idem na Civettu. Vytiahne sa z vody v maríne v Plymouthe a ošetrí sa trup, vrátane antifoulingu.
Že mám teda tú medzisezónu neznamená, že nič nerobím. Začiatkom januára som bol pozrieť dcéru pri Schladmingu. Keďže som bol operovaný na pravé rameno, som ušetrený márnotratného míňania na drahé permanentky. Miesto toho som strážil (tak trochu) klony a chodil po okolí.
18. januára sme s Palom Prepiakom vyrazili na výstavu lodí do Düsseldorfu. Keďže Emmerich, kde je Trintella zazimovaná, je iba o sto kilometrov ďalej, išli sme sa najprv pozrieť na lodičku. Prespať na lodi, skontrolovať stav a užiť si atmosféru päťdesiat rokov starej plachetničky nás veľmi láka. 1100 kilometrov trvá celý deň a tak sme na móle až za tmy. A že je zima…
Elektrický kábel je pod napätím, batérie sa udržujú v nabitom stave celú dobu a nám nič nebráni si zakúriť.
Zanedlho, zababušení v spacákoch, si už užívame teplo. Loď je malá, vyhriať ju nie je až taký veľký problém. Sme uťahaní po dlhej ceste a veľa netreba, aby sme zaspali. No a pri vstávaní sa nám naskytol prekrásny pohľad.
To sme sa už pri kontrole lode iba kochali.
Čo sa dalo, sme skontrolovali, motory sme neštartovali. Sú zazimované, počká to do apríla. Opäť, ako naposledy, keď sme tu pred dvoma mesiacmi boli s Ralfom, sa na dne lode nazbieralo asi 50 litrov vody, netuším odkiaľ. Nemá zmysel skúšať, či je sladká, či slaná, výsledok na rieke Rýn poznáme dopredu. Zrejme niekde pri daždi preteká, pod podlahou je tiež mokro a je to nad čerpadlom. No… na to budeme musieť prísť časom, pri plavbe.
Okolo obeda sadáme do auta a „plávame“ do 100 kilometrov vzdialeného Düsseldorfu. V centre mesta stíhame pečené koleno a poobede sme ubytovaní v hoteli, ktorý riadia Ukrajinci. Dlžím Palimu ospravedlnenie za hotel, ktorý som vybral. Bola to naozaj hrôza. Do izby sme sa dostávali cez kanceláriu, dvojposteľ úzka a matrac otrasný. S mojimi načatými rukami som sa veru dobre nevyspal. Všade vládla ruština a keď som si z kuchyne námatkovo, a to nekecám, vybral pohár na kávu, vyzeralo to nasledovne.
Prvá noc prehrmela. Autom sme došli na cez webovú stránku zaplatené parkovisko pred areálom. Prešli sme turniketmi, ale do hál nás ešte nepustia, iba personál, ktorý sa v solídnom húfe valí dnu. Pre plebs otvárajú až o desiatej, máme hodinu čas. Lovím pohľadom po okolitých policiach hľadajúc čosi na čítanie, proste zabiť čas. A dostala sa mi do rúk reportáž z víchrice storočia, ktorá sa prednedávnom doslova prevalila cez maríny na pobreží nemeckého Ostsee, teda východného mora.
Hladina sa vplyvom dlhotrvajúceho silného východného vetra zdvihla viac ako o dva metre, nad ochranné vonkajšie móla viacerých jachtárskych prístavov a vlny sa dostali až k uviazaným lodiam.
Dôsledok bola katastrofa, niekoľko desiatok lodí bolo vyhlásených za vrak.
Ďalší zaujímavý, nie tak deprimujúci, článok bol o satelitných dátach na oceáne.
Starlink úspešne pokrýva svojimi satelitmi internet na pevnine v mnohých štátoch. Novinka je, že pokrytie začína byť aj na oceáne. Nie ešte všade, ale sú reporty zo stredu Atlantiku. Je to rýchly a spoľahlivý internet a dobré ohlasy sú aj z Pacifiku.
Čo treba urobiť, aby sa to dalo používať? Zariadenie s anténou stojí okolo 2700 USD a mesačný poplatok je cca 270 USD. No… ak ste štyria na plavbe do Karibiku, zaplatí každý svoj podiel 70 USD. Protihodnotou je možnosť streamovať na Youtube alebo pozerať Netflix. Nová doba…
Samozrejme, sťahovanie predpovede počasia a iných informácií ohľadom jachtingu a komunikácia cez mail, WhatsApp, Fb, a čojaviemčoešte, je nesporne výhodou a zvýšením bezpečnosti na oceáne. Je dokonca zaznamenaná záchrana posádky pri nahlásení stroskotania v strede Pacifiku cez Starlink.
Sú aj prvé spory. Ralf sa nedávno plavil z Gibraltáru na Tenerife. Na lodi jeho priateľa bol Starlink. Za poplatok, aký je pre bežného používateľa na pevnine, teda stacionárna stanica, mali spomínaný internet. Ralf si to veľmi chválil. A tu je kameň úrazu. Povedzme 100 míľ od pobrežia nebol problém chytiť na stacionárnu anténu signál Starlinku. Ten už odpojil stacionárne stanice, ktoré boli v pohybe a núti ich prejsť na oceánsky program za uvedený poplatok.
Kto vie po americky a chce sa dozvedieť viac, nech sa páči, tu je link na veľmi zaujímavý článok.
Udrelo desať hodín a ja som sa pripojil k davu smerujúcemu do hál plných vystavovaných noviniek. Jeden deň je na túto výstavu málo a zároveň veľa. Vedel by som sa tam zabaviť ďalší deň, ale poobede som mal toho celkom dosť. Ale pozitívne, vyriešil som (asi) problém AIS na Trintelle. Totálna novinka a úplná špica je nová ručná vysielačka Icom IC-M94DE.
V prístroji je totiž prijímač signálu AIS, ako vidno z fotky. Pravda, display je malý, ale v pohode sa dá orientovať. Vidím lode okolo seba a alarm ma upozorní na blízkosť plavidla ako aj na nebezpečie kolízie. Paráda, už som objednal. Cena je okolo 450 eur a mám prenosný AIS prijímač a ručnú vysielačku v jednom.
Pri stánku Worldcruisingu som sa stretol po ôsmych rokoch so Susane, ktorá bola v organizačnom tíme, keď som sa plavil okolo sveta.
Bol som aj hosťom v stánku Yacht-Pool, kde ma pán Schochl, riaditeľ poisťovňe, pohostil kávičkou.
Je začiatok februára, ja študujem nové knihy o oblastiach, kam sa chystám. Teším sa na jar. Koncom marca vyrážame s Milošom Trepáčom a Petrom Kincelom na Trintellu.