25. marca 2016 – Ahojte z pobrežných vôd Sicílie
Môžete si myslieť, že ste vyhrali v ringu nad Mikeom Tysonom súboj o titul majstra v ťažkej váhe a potom vás zloží pouličný bitkár v krčme štvrtej cenovej skupiny. Táto metafora je trochu pritiahnutá za vlasy, pretože plavba okolo sveta nie je výhra majstra sveta v ťažkej váhe a Stredozemné more nie je pouličný bitkár. Chcem ale zdôrazniť význam pre a podceňovania. Nie že by som bol schopný takej hlúposti, ako podceniť akúkoľvek plavbu v akýchkoľvek vodách. Aj v horolezectve sa veľa nešťastí stáva práve pri zostupoch. Opäť som sa presvedčil, že plavba v oceáne je v mnohom bezpečnejšia ako v uzavretom mori.
Predpoveď vetra na 650 míľovú plavbu z Mallorky na Sicíliu mi vravela, že práve pred Sardíniou bude športovo. Ale sila vetra a mohutnosť vĺn mi po čase nanovo dala nakladačku.
K veci: V pondelok o 10.00 hod sme vyplávali z Palma Mallorka a po 25.tich míľach miňali posledný maják.
Vietor zo severovýchodu o sile 20 uzlov sa prihlásil okamžite. To sme čakali a s predobočným vetrom sme napredovali na východ s jemnou odchylkou na juh. Tak to pokračovalo až do utorka obeda, pričom za svitania a ráno to z kokpitu vyzeralo takto:
Podľa očakávania sa vietor stočil a fúkal viac zo severu, 30 uzlov. Nabrali sme priamy kurz na východ a užívali zimný jachting. V noci z utorka na stredu to ale udrelo. Vietor zo severo-severozápadu o sile 45 uzlov, chvíľami 50, urobil vlny, ktoré v oceáne nevídať. Vysoké, strmé a s vysokou frekvenciou. V oceáne by boli asi výššie, ale tiahle a v dlhšom časovom intervale. Veterné kormidlo nezvládalo vyrovnávať nápor vĺn udierajúcich do boku lode, elektrickému autopilotu sa darilo o čosi viac, ale od ideálu to bolo ďaleko. Pokus kormidlovať v zime a v ľadovej vode bola priveľka záťaž na moju slabú odolnosť voči nízkym teplotám, najmä, keď ma zalialo pár slušných vĺn. Asistovala mi Marta a musím povedať, že je to vážny tvrďas.
Súboj s prírodou v čistom boji sme prehrali a tak sme naštartovali motor. S kosatkou vytiahnutou na 1 meter a s motorom na 1800 otáčok sme to ustálili v slušnom kurze na východo-juhovýchod. Potom sme sme zohrievali v kabíne, prezliekajúc sa do suchého. V tom prišla rana akú som, nezveličujem, počas mojich plavieb ešte nezažil. Vlna zboku sa prevalia cez loď a v okamžiku strhla s konštrukcie bimini. Nedalo sa s tým nič robiť, tak sme tento fakt iba vzali na vedomie.
Do rána sa už nič neudialo v takom význame a nám sa pri svetle naskytol takýto pohľad.
Bombónik bola záchranná vesta, ktorej automatický senzor si myslel, že sa nachádza pod hladinou a nafúkol ju.
V stredu poobede vietor zoslabol, bol viac zo západu a dalo sa normálne jachtiť, zadobok, 30 uzlov. Bol čas dať sa do poriadku. Upratali sme laná,
Sušili oblečenie
A varili rizoto s kuracím mäsom
Západ slnka na mori je vždy udalosť
Štvrtok ráno Marta vzala do ruky ihlu a niť.
Šťastie v neštastí. Plátený kryt nad kokpitom nie je roztrhaný, “iba” v povolil v švoch. Iba znamená, že Marta šije už druhý deň. Je ale dôkladná a asi to bude opäť na čas funkčné. Plátený kryt kokpitu – bimini – má už ale svoje časy odžité a bude ho treba vymeniť, práve tak, ako lazyback
Štvrtok večer je stále viac pri slove motor. Vlny sú ešte vysoké a vietor utícha. Iba na plachtách sa nedá, kýve a búcha to. Máme pohodu, varíme špagety
Oázu kokpitu využíva na oddych operený cestovateľ
a v piatok ráno sme pri brehoch Sicílie.
V sobotu 26 chceme ráno byť v maríne „Nettuno“, „Capo Milazzo“, 20 míľ od Messinskej úžiny. Stadiaľ napíšem