Nemecko, nový film a ostatné

Sezóna sa blíži, asi je čas sa konečne na tejto stránke rozpísať. Začiatkom mája sa chystám s Lubom Šoltísom na ďalšiu na plavbu na severe, ale o tom neskôr. S Pepom Kadlčíkom sme cez veľkú noc boli na lodi, bolo treba kopec vecí porobiť a pripraviť loď na plavbu. Ako minulý rok, aj tento sme išli cez sviatky, lebo Pepo tak ušetrí dovolenku. Mali sme na prácu iba štyri plné dni, tak sme sa chystali to poriadne využiť.

5. apríla 2023 sme po 1100 najazdených kilometroch prišli do nemeckého mesta Kiel, na pobreží Baltského mora.

5. apríla sme sa prebudili do studeného, ale slnečného rána. Kávička, Pepo trochu posnídal a pustili sme sa do práce v tejto veľkej maríne, kde život po zime opäť začal prúdiť.

Začali sme s Lazybagom. Plátno je ok, ale zips, je odpáraný a ani pokusy ho prišiť nevydržali nadlho. Nakoľko som si pred rokom nechal ušiť dva kusy, ten druhý prišiel teraz na rad.

Na výmenu potrebujeme bezvetrie, nakoľko hlavná plachta musí ísť hore. Rozviazanie refovacích lán na rahne, výmena lazybagu, opätovné naviazanie refov, spustenie plachty a je hotovo. Až po tejto činnosti podonášame všetko z auta.

Aby sme mali aspoň trochu priestoru, vynášame von čo sa dá, vrátane bicyklov.

Púšťame sa asi do najťažšej práce, teda fyzicky. Výmena bateriek. Doteraz som mal v lodi štyri kusy 200 A batérií, každá váži cez 60 kilogramov. K tomu štartovacia. Dostať to na mólo, do káričky, ktorú sme si požičali v maríne bola drina aj keď sme si pomohli výťahmi a elektrikou.

Celkom slušné pátranie bolo nájsť miesto, kde sa bateriek dá zbaviť. Sused na lodi vedľa nám poradil miesto. Nastalo gúglenie, navigácia mestom a zistenie, že firma je správna , ale pobočka zlá. Opäť navigácia a gúglenie. Druhý pokus vyšiel, bateriek sme sa zbavili bez poplatku. Nové baterky išli dnu ľahšie.

Po dvanástich rokoch plavieb na Civette som usúdil, že 800 Ampérov nepotrebujem. Mám tri zdroje dobíjania. Vietor, slnko a prúdenie vody. A k tomu generátor, keby čosi. Ak vidím na budíkoch, že 100 Ampérov je fuč, hneď to riešim a tlačím dnu ampéry. Tak uvidím, čo ukáže prax. Ešte zapnutie veternej elektrárne a ďalšie vyškrtnutie položky v zozname vecí, ktoré treba urobiť.

Na dnes stačilo. V noci má fúkať, radšej pridávame laná. Loď sa bude ešte mesiac len tak povaľovať, laná sa zídu.

V piatok, 7. apríla bol upršaný deň.

Ja som cestoval išiel autom do Holandska a Pepo sa pokúsi pripraviť kotevný vrátok na výmenu. V Holandsku, v meste Sneek, neďaleko Amsterdamu som potvrdil kúpu starej, klasickej plachetnice z roku 1972, Trintela 1A.

Túto takmer deväť metrovú plachetničku som kúpil s Lubom Šoltísom a bude súčasťou spoločného plavebného projektu s Civettou. O čo ide, ozrejmím onedlho. Trintela je elegantná loď typu “Van de Stadt a s porovnaním nových konštrukcií plachetníc, ktoré mne jednoducho nejdú “dole krkom” je krásavica a má v sebe kus histórie.

Paralelu s históriou vidím popri ceste, aj keď účel bol a je rôzny.

Pepo mal problémy demontovať starý kotevný vrátok.Na vine bola špeciálna kruhová závlačka. Problém mi demonštroval na novom vrátku v salóne.

Na jej odstránenie je treba kliešte na závlačky a to väčší rozmer. Je veľký piatok, a keď som sa vrátil na loď nedalo sa nič robiť, čakali sme do soboty, na otvorenie obchodov. Tu v Kiele majú prekrásny, veľký jachtársky obchod.

V sobotu ráno sme sa napapali, navštívili obchod a pustili sa do práce.

So správnymi pracovnými prostriedkami to už išlo ako po masle.

Pepo kvôli lepšiemu prístupu predošlý deň vybral na palubu sedemdesiat metrov reťaze. A že ten prístup bol naozaj blbý…

Aby sa nám celý ten mechanizmus ľahšie osádzal, otvor sme trochu prispôsobovali…

Nakoniec, z čoho som mal obavy, bolo na obed hotové a kotva beží!

Ešte poupratovať a kolonka kotva je v zozname odškrtnutá.

Fendre na lodi boli v katastrofálnom stave. Keď sme boli v jachtárskom obchode, kúpil som štyri nové kusy. Hneď to na lodi vyzerá lepšie…

Ešte čosi som kúpil. Starý gumák, 2,6 metra dlhý, bol už dlho po polčase rozpadu. Nalepené laná a držoaky na veslá sa od neho odlepovali a lepil som aj dva defekty. V obchode mali 2,6 metra dlhý gumák a aj 2,3 metra, pričom rozdiel bol 20 eur. Zvláštne, ale tak to bolo. Logika káže kúpiť drahší. Ale…. Kým kratší gumák váži 22 kíl, ten väčší 42. Manipulácia je dôležitá a môj chrbát tiež nie je najmladší. Volil som ľahšiu možnosť, teda na kilá ľahšiu. Veď, zmestíme sa. Na plavbe okolo sveta som tiež mal člnok 2,3 a išlo to.

V Dusseldorfe som objavil elektromotor so zabudovanou batériou. Kto sa chce poňúrať, nech sa páči, tu je link:

https://www.thrustme.no/us/kicker

Vyskúšali sme to, a ide to. Iste, nie je to benzín, ale na kľudné vody úplná pohoda. boli sme s tým aj vonku z maríny, vo vlnách a išlo to. Mali sme 3 uzly, ale vtedy batéria išla dosť rýchlo dole. Myslím, že 1 a pol hodiny to vydrží, keď to nesilím. Na a nechávam si aj benzín. nespornou výhodou je hmotnosť 4,5 kila.

Urobili sme všetko, kvôli čomu sme prišli a ešte nám ostal čas na bicykel. Jasne, že sme išli ku Nord-Ost-See-kanálu.

Na veľkonočný pondelok, 10. apríla večer, po 1100 kilometroch na nemeckých a českých diaľniciach sme boli doma, Pepo na Morave, ja v Bratislave. Ďakujem Pepo! Ako stále, perfektná práca.

Doma ma čakali skúšky na “Vodcu malého plavidla” Certifikát potrebujem na plavby po vnútrozemských vodných cestách Európy. Práve toto súvisí s kúpou plachetnice v Holandsku. Prednášky a skúšky skvele zorganizoval “Jachter” a mojím inštruktorom pri praktickom výcviku bol Rišo Outrata, s ktorým sme v roku 2019 na Civette plávali z Tenerife až do New Yorku. Aká krásna náhoda.