16. február (vložené) – 21. januára sme po prestupe v Londýne a Buenos Aires pristáli v Ushuaia. Zanedlho sme už boli pri Jirkovej lodi “Altego 2”
Na prvý pohľad nič nenasvedčuje, že sme v najjužnejom meste Argentíny, ktoré je tak blízko Mysu Horn. Zátoka je bez vetra
a v marínke vládne kľud
Miestni umelci tiež dostali priestor
Na druhej strane zátoky je vidieť kasíno
Ushuaia sa stala miestom pristátia veľkých výletných lodí, a mestečko sa veľmi rýchlo prispôsobilo truristickému ruchu.
Všade sú reštaurácie, rýchlo občerstvenia, bary, obchody so všetkým možným a suvenírmi. Na lodi sú už zásoby a doniesli sa sudy s naftou
a za chvíľu, 22. januára už plávame v kanáli Beagle.
To ešte netušíme, že modrú oblohu uvidíme až za dva týždne.
Prvá zástavka bola po nočnej plavbe pri ľadovci Ventisquero.
Jirko je tu už tretí raz…
Nádhera. Ľadová kryha je nad hladinou iba 10 % svojho objemu, teda ak vidíme čosi o ploche cca 1 m2, kukáme na tvrdú prekážku o hmotnosti jednej tony. Žiadna sranda, treba poriadne kukať. Ono stačí, ak sa do propeleru dostane kus ľadu, a môže to poškodiť list lodnej skrutky. Takže opatrne…Pri návrate do kanálu Beagle, míňame schovanú zakotvenú plachetnicu
a po preplávaní ďalších míľ si aj my k večeru si nachádzame kotvište. Toto je pohľad na vstup z kanála beagle.
kryté fantasticky, ale tie very padajúce z kopcov… Najlepšiu časť v zátoke nachádzame obsadenú.
Na túto oblasť veľmi nezvyklé. Na obrázku je vidno, ako sú lode vyviazaé na breh, čo je vlastne v kanáloch nepísaným zákonom. Zátoka “Caleta Brecknock” poskytuje nádherný pohľad naokolo…
Vody je všade dostatok a počas celej plavby kanálmi nie je problém ju doplniť.
Je čas vyspať sa v upratanej kajutke.
V mojej knihe o Chile je pekne popísaný spôsob kotvenia v tandeme, ktorý Jirko tiež používa.
Kotva vľavo je uviazaná na pachoľati lanom, ktorým sa spustí do vody, kým neostane visieť na reťazi spájajúcej ju s hlavnou kotvou. Potom idú obe kotvy na vrátku dole a mali by držať, ako je nakreslené v spodnej časti obrázku. Jednoduché, ako som si overil nie príliš pracné a účinné. Ráno ovšem po odviazaní sa z brehu a dvihnutí kotiev
je na nich vždy čosi navyše.
Chaluhy, “kelp” sú na kotve bujne usadené a dá dosť zabrať ich odrezať. Pre mňa je dôležitý poznatok, že treba mať zo sebou ručnú pílku na drevo. Ešte míňame strom spomenutý v sprievodcovi, na ktorom si niektoré posádky pritĺkli cedulu pripominajúcu ich prítomnosť v týchto divokých vodách
a v bode 104 na navionics mapke
vstupujeme do miesta, kde plával Magalhes, Drake, Joshua Slocum, Francis Chicester a mnohí iní, famntasickí ľudia, ktorí žili svoj sen.
Magalhesov prieplav.
