Ešte na druhý deň po pristátí v Kapskom Meste ma pri behu oslovil Michael z katamaránu Free and Breezy. Dostal mail od Marca, či by ho nevzal do posádky. Z jeho lode odchádza Španiel Alejandro, učiteľ potápania zo Srí Lanky, o ktorom som už písal. Má novú zmluvu niekde v Ázii, v dovolenkovom rezorte, robiť inštruktora potápania. Musí odísť, vraví, že aj tak sa mu minuli peniaze. Michael by aj Marca vzal, ale chce to najprv tak, ako káže slušnosť, prediskutovať so mnou.  Zaskočilo ma, že mi Marco nič nepovedal a dojednával sa za mojím chrbtom. Ale aj som ho chápal. Ak by mi niečo povedal a miesto na druhej lodi by mu nevyšlo, bol by v ťažkej pozícii. Nič som mu nepovedal,  počkal som, až sa ozve sám.  Trvalo mu to štyri dni. Okrem oznámenia, že by chcel ísť k Michaelovi na katamarán, ma ešte poprosil, či by nemohol bývať na Civette II, kým by sa tri dni pred vyplávaním do južného Atlantiku nepresťahoval. Až vtedy totiž Alejandro odchádza. Marco bol môj spoločník viac ako rok. Preskákali sme spolu mnoho situácií. Na lodi odviedol obrovský kus roboty. Nevidím dôvod, prečo mu nevyhovieť, manželia nie sme. Bude to lepšie aj pre loď, Jack totiž tiež odchádza na sviatky domov a bude mať kto strážiť. Dohodu, že Marco dá loď do pucu za možnosť bývania, sme potvrdili stiskom rúk.

      Hneď som zavolal Stenlymu, že mám voľné miesto v posádke. Okamžite zareagoval a do Brazílie cez južný Atlantik sa budeme plaviť štyria: Stenly, Fero Lindner, ktorý bol s nami pri štarte zo Svätej Lucie do Panamy, Jack, ktorý sa rozhodol plaviť sa až na Grenadu a ja.

      Opušťák domov ubehol ako voda. Po nádherných Vianociach strávených s rodinou, niekoľkých posedeniach pri pive s priateľmi a privítaní nového roku, som sa 4. januára 2015 vrátil na loď.

      Marco dodržal slovo, loď je ako nová. Vyleštil chróm, umyl palubu, vypral zástavy a laná. Vnútri je všetko čisté, prach by sme nenašli. Dávno to tak nevyzeralo a pýtam sa sám seba, ako dlho to vydrží. Dlho asi nie. Marco ešte býva u mňa, ale o dva dni sa sťahuje k Michaelovi na Free and Breezy. Ďakujem, bol si dobrý spoločník a člen posádky. Určite si obohatil moju dušu a vylepšil moju taliančinu. Na rozlúčku som ho pozval do nemeckého pubu na pečené koleno a pivo.

      Piateho septembra som sa bol na bicykli povyzvedať v servise, čo všetko pre mňa majú pripravené. A mali. Servis v Kapskom Meste je asi najlepší, s akým som sa doteraz stretol. Nielen kvalitou prác, ale aj cenou. David vo všetkom dodržal slovo. Naložil všetko, čo pre mňa mal, do auta a vyrazili sme k lodi. Nová pina na kormidlo sedela ako uliata. Obával som sa, že pri jej použití sa zmenší výchylka kormidla, ale nebolo to tak.

David mal pre mňa aj palivové filtre do rezervy, jeho ľudia dali do poriadku dva nedorobky a mám do rezervy repasovaný štartér. Ešte raz mi rozobrali kormidlo a osadili zarážku na os kormidelného systému, aby nevybehlo ložisko. Pri tej príležitosti som nechal prekontrolovať tiahlo plynu. Na spiatočku to išlo veľmi ťažko. Ukázalo sa, že je tam čosi zlomené a treba to celé vymeniť. Aké bolo Davidovo prekvapenie, keď som z útrob lode vytiahol novú súčiastku. Ešte pred odchodom som si ju, pre istotu, zadovážil v Avaryachte.

      Z domu som priniesol nové ovládače na elektrické vinšne, čo mi dodal Mišo Navrátil. Staré boli predrané, netesnili. Marco ich ešte pred odchodom stihol vymeniť.

Obchodný zástupca a pracovník firmy North Sails v jednej osobe, milý usmievavý chlapík, si prišiel vziať bimini a lazyback, ochranu pred slnkom v kokpite a vak na rahne na hlavnú plachtu, čo sme mu prichystali. Vymení zipsy, staré sa dajú azda už len zvariť. Oprané laná sme vrátili späť na svoje miesto. Ešte sme stihli naplniť sto litrov nafty do bandasiek. Pohonné hmoty máme doplna.

      Výlet na sťažeň ukončil pracovný deň. Všetko bolo v poriadku. Keďže nefúkal vietor, Fero, ktorý prišiel ráno a zapojil sa hneď do práce, roztiahol kosatku, aj búrkovú plachtu. Cestou dole z vrcholu sťažňa som skontroloval spoje hliníkových profilov rollrefu, ako aj predný lem oboch plachiet, či sa netrhajú z drážky. Nenašiel som nič, čo by mi pokazilo zvyšok dňa.

      Večer priniesli Hubertovi z Chicalu hojdacie kreslo. Po zranení chrbta a pobyte v nemocnici v Richards Bay je zjavne v poriadku. Pamätám si, ako tento kapitán nemeckej lode, najväčšej vo flotile, zdržal o dva dni odchod z Mackay v Austrálii. Vtedy čakal na dodávku výrobníka ľadu, aby mohol piť svoj gin a tonic chladený. Asi k tomu potrebuje aj hojdacie kreslo.

Loď má veľkú a liečivé účinky tohto čarovného chladeného nápoja, ktorý konzumuje v hojdacom kresle na vlnách, sú nespochybniteľné. Na jeho škodu mu na druhý deň prišli zástupcovia vzduchotechniky oznámiť, že mu nestíhajú opraviť klimatizáciu na lodi do odchodu. Bude asi viac musieť chladiť telo nápojmi. My tento problém nezdieľame, nemáme klímu.

      Jack prišiel z USA už pred dvoma dňami. Je tu aj s manželkou Audrey,  bývajú v hoteli. Nakupujeme s Ferom sami, nech si Jack užije pobyt. Opäť to bol zásobovací kolotoč, mne už tak dôverne známy. Keďže sa zásobujeme na tridsať dní, nedokončili sme všetko. Čakáme na Stenlyho, ktorý má prísť zajtra večer a niečo budeme kupovať deň pred odchodom, aby to bolo čerstvé.

      Šiesteho januára večer netrpezlivo čakám, kedy mi zazvoní telefón. Stenly už mal doletieť, asi bude niekde v taxíku a keď bude nablízku, prezvoní. On naozaj hodinu pred polnocou priletel a aj zavolal. Ostal visieť na letisku, imigračný úradník ho nechcel pustiť do krajiny. Má jednosmernú letenku a moje potvrdenie o pripojení sa k posádke úradníkovi zjavne nestačilo. Papier nebol hlavičkový a nemal pečiatku. Stano mi dal toho človeka k telefónu a ja som sa ho snažil obmäkčiť. Zbytočne. Vraj, ak nemám garančný list, nepustí ho do krajiny a ráno posadí do lietadla domov. Výraz garančný list som počul prvýkrát v živote. Nakoniec na mňa kričal, že ak do polhodiny neprídem na letisko so všetkým, čo dokazuje jeho príslušnosť k posádke, tak s ním končí.

      O desať minút som sedel v taxíku, ktorý uháňal po diaľnici stopäťdesiatkou. Taxikárovi som sľúbil odmenu a on sa chopil príležitosti. Na letisku sme boli za dvadsaťpäť minút. A už som aj stál pred dvoma úradníkmi a neveril som vlastným ušiam. K chlapovi čiernej pleti s postavou Arnolda Schwarzeneggera pribudla dáma čiernej pleti a rovnakých tvarov. Obaja sa do mňa viac ako hlasne pustili, že ak nemám garančný list, Stana nepustia. Ja som im stále predkladal doklady s listom posádky, kde bol Stenly uvedený. Nakoniec mi ukázali, ako má vyzerať požadovaný dokument. Bolo to to isté, čo mal Stenly, iba s pečiatkou a hlavičkou. Pokorne som sa poďakoval, teraz konečne ich zásluhou viem, ako to mám v budúcnosti robiť správne. Myslím si, že ma chceli vyprovokovať. Pri najmenšom pokuse o argumentáciu by to pravdepodobne dopadlo zle, Stano by išiel domov. Ja som ich asi vyviedol z miery svojou pokorou a ospevovaním ich skúseností a múdrosti. Aj tak to bolo asi päť minút na hrane, keď na mňa nebezpečne zazerali a ja som čakal ďalší útok decibelov. Nakoniec ustúpili, skopírovali si moje dokumenty a Stano mohol vstúpiť na prísne strážené územie Juhoafrickej republiky. So Stenlym z času na čas býva nejaký problém. Pred dvadsiatimi rokmi ho kvôli neschválenej žiadosti o predĺženie víz vyhostili z USA. Keď sme v roku 2009 išli s Igorom Kollerom liezť  do Yosemitov, Stana odviedli do izolačky pre podozrenie na prasačiu chrípku. Po tom, čo imigračnému úradníkovi povedal, že je to alergia, vrátili ho späť s rúškom na ksichte. Pri neupravených dlhých vlasoch a brade bol asi dnešný stret nevyhnutný.

      Nasledujúci deň, po vyspatí sa z nočnej mory na letisku a po mojej každodennej ceremónii ranného behu, sprchy a kávičky, sme vytiahli náradie a pustili sa do ďalších prác. Ešte predtým sa Marco definitívne rozlúčil a presťahoval na Free and Breezy.

Stenly vyrazil na sťažeň. Hore spojil staré vedenia windmetra s novým a ja som zospodu začal preťahovať kábel v sťažni. Išlo to nečakane ľahko. Vodič natretý saponátom sa ľahko šmýkal v novodurovej trúbke. Po prepojení vodičov pod pätou sťažňa pozeráme zelektrizovaní na budíky windmetra. Ručička ukazuje smer vetra a digitálny číselník jeho rýchlosť. Sláva, funguje.

Nasledovala výmena zlomenej pätky zábradlia. Vždy, keď sa niečo mení po dlhom čase, je to skorodované, zažraté a treba to odvŕtať. Tak to bolo aj v tomto prípade a poriadne sme sa zapotili.

Doniesli nám plátené príslušenstvo s novými našitými zipsami, tak sme osadili bimini do kokpitu a vak na hlavnú plachtu na rahno.

Na záver sme na zrkadle urobili dva otvory pre lanká spájajúce windpilota s kormidlom a systém vyskúšali. Pri pohľade na nový spôsob kormidlovania ma napĺňa radosť. Na lodi sa nič a nikdy nedá urobiť stopercentne, ale postupným skúšaním, opravovaním a vylepšovaním sa dá k tomu priblížiť.

      Nasledujúce dva dni boli v znamení zásobovania.

Jack sa rozlúčil so ženou, ktorá odletela domov a nasťahoval sa na loď. V zložení Jack Darville, Fero Lindner, Stano Zelenský a ja, sme boli pripravení, po mesačnej pauze v Kapskom Meste, pokračovať.