Ono sa zdá, že pripraviť loď na plavbu Dunajom do Čierneho mora, Grécka a snáď neskôr ešte ďalej, je nekonečný počet úkonov, ktoré treba vykonať. A ono to tak aj je. Ale voľajako, keď sa pozerám spätne, vlastne dnes už z hladiny Dunaja v Maďarsku pred Budapešťou, sme to zvládli. Ako sa vraví krok po kroku. Neriešme krok 300, keď sme pri kroku 80. Zoznam rozdelený do kapitol, dostatok času, kontakt na overených ľudí, čo sa vyznajú v remesle a asi to najdôležitejšie… priatelia. Voalá, loď je pripravená. Hádam…
Tak si to poďme zrekapitulovať:
12. septembra prišli k lodi Navrátilovci z Avar Yachtu.
V Turecku je nutné mať fekálny tank, vlastne už nielen tam. Ono sa to povie, ale kam to dať? Kde je na to priestor? A kde potrebný tvar zohnať? Chlapci doniesli na skúšku tank, ktorý sa dá okolo misy, ale nesedelo. Prečo by aj malo? Nakoniec som dostal nápad. Kúpil som 20 litrovú prevádzkovú nádrž na benzín. K tomu nejaká tá hadica, trojcestný ventil, koleno a zázrak je na svete.
V Turecku je dokonca nutné mať takzvaný “Modrý list“, potvrdenie, že nádrž bola vypumpovaná. No… to asi ťažko, ale vyniesť z lode a vyprázdniť asi pôjde. O plavbe v Turecku ešte napíšem, pre jachtára mimoriadne náročná byrokracia vo všetkom.
Chlapci rozobrali púzdro na hriadeľ. Pre mňa nové poznanie, vnútri je „lojové lano”, ktoré treba mazať vazelínou. To sme aj robili, akurát starý kus je na franforce. Vyrazil som do mesta zháňať kus lana, o ktorom som pred hodinou nemal potuchy, že existuje.
Na internete je toho kopa, ale doručenie minimálne deň. Mišo síce vravel, že to dokážem aj sám a asi to tak aj je. Ale odborné ruky a odškrtnutý problém z kroku „124c“ ma stimuluje vyraziť na nákupy. Podarilo sa na tretí pokus. Hriadeľ hotový, ešte inštruktáž, ako to mazať a doťahovať.
Ešte výmena kdejakých ventilov, hadíc a prechodiek, chlapci sa lúčia. Už len so stiahnutou riťou čakať na faktúru…
V polovici septembra prišlo daždivé počasie. Mohutné zrážky, stúpajúca hladina Dunaja, pôvodne všade naokolo a nárazový vietor do 100 km/h. Tie štyri dni, ktoré prevrátili život naruby mnohým ľuďom v Európe, som chodil s malou dušičkou obzerať loď. Bývam sedem kilometrov od maríny, niekedy to bol beh, inokedy autom. Raz som sa nechal dofúknuť na bicykli a prišla pre mňa Violka. Saša Piovarči, ktorý žeriav zorganizoval a loď ukladal, urobil výbornú robotu.
September pokračuje a ku mne zavítal Pepo Kadlčík. Pri mne vraj voľné soboty neplatia, naopak sú pracovné. Za ten deň namontoval novú vysielačku a spojazdnili sme pínový autopilot. Jasne, že sme kecali o nových plánoch…
Peťo Kincel, ako stály člen posádky, nechýbal. S Pepom spolu plávali v roku 2015 z Karibiku na Azory, zvítanie bolo vrelé.
Kým Pepo pájkoval a spájal dráty, Peter sa pustil do škrabania a čistenia trupu. Odviedol naozaj poctivú robotu, aj keď sa pri tom ufúľal ako malé decko.
Stihol pomíňať základnú farbu na kritické miesta a pripraviť loď na antifoul.
Kým Peťo makal, ja som vyrušoval Pepa a spojazdnil dva roky odpočívajúci generátor.
Posledný týždeň pred plavbou Peter natrel loď.
Ja som nakúpil plynové fľaše, filtre, oleje do motora a na teakové drevo.
Takmer som zabudol na stolárov z môjho susedstva. Vybrúsili palubu a urobili všetko potrebné na lodi. Dali aj jeden náter teakového oleja, ja sa budem hrať so štetcom po ceste.
Posledný úkon bola kontrola plachiet, pevného a voľného lanovia. Plachiet bolo od kúpy dvakrát viac, ako sme potrebovali. Na loď sme vzali dve predné, kosatku a genu, jednu hlavnú plachtu. Našli sme aj spinaker, ten sme nechali doma. Pomohol nám aj Rišo Outrata, ktorý sa motal naokolo, tak sme ho zapriahli.
Laná v sťažni boli zachované, nemenili sme ich. Vykuchali sme celú elektriku, okrem kábla na motorové svetlo. Nepotrebujeme osvetlenie paluby, máme čelovky. Von išla aj stará navigačná trikolóra, navigačné svetlá máme na palube. Nelenil som a zrušil som aj Windmeter. Kúpil som obtrlík na ukazovanie smeru vetra a merať budeme ručne.
V piatok 27. septembra Saša Piovarči opäť zorganizoval žeriav a opustili sme suchý príbytok. Taká je krásna, škoda dať do vody…
Už len vyplávať…