Sú to už tri mesiace, čo sa Ralf nalodil v New Yorku. Mesiac sme boli sami dvaja. Šesť týždňov s horolezcami, potom piati, s Allanom, Palim a Pepom a teraz sme opäť iba my dvaja. Vyrozprávali sme si kopu príbehov, zábavných ale aj takých dosť blbých, na ktorých sa ale teraz, po čase síce nezasmejeme, ale s úsmevom neveriacky pokrútime hlavou, či také čosi bolo vôbec možné. Medzi takéto skúsenosti jednoznačne patrí tá nedávna. Veď čo človeka napadne prvé, keď počuje, že v Grónsku sme stratili propeler. Ešte stále neveríme tomu, že sme tak „lacno“ z toho vykĺzli. Ale nie o tom chcem písať. Ralf mi vyrozprával príbeh, ktorý som ho prinútil vyrozprávať ešte raz, keď som si robil poznámky. Je to tiež čosi neuveriteľné.

Ralf nemá stále zamestnanie, živí sa tým čo príde. Keď je preč, prenajíma svoj byt a keď je doma, v Jene, robí všeličo. Na vianoce predával na vianočných trhoch hamburgery, v lete bol zas päť mesiacov na Sicílii, kde pracoval na výletnej lodi ako navigátor, kormidelník, námorník, kuchár, mechanik a dievča pre všetko v jednej osobe. Občas dostane ponuku preplaviť plachetnicu z niekade niekam, napríklad z Nového Zélandu na Sardíniu pred troma rokmi, za čo sa platí celkom slušná čiastka.

Písal sa december 2016 keď dostal ponuku od nemeckého podnikateľa, ktorý potreboval preplaviť svoju plachetnicu „Bavaria 48“ z Hurgady v Egypte do Dubaja v Saudskej Arábii, kde tento začal pracovať.

Ponuku prijal a s priateľom Davidom v januári 2017 nastúpili v Hurgade, v Egypte, na plne natankovanú a zásobenú loď, na ktorej mali stráviť tri mesiace.

Vietor bol väčšinu času oproti a tak chlapci postupovali pomaly, občas s pomocou motora. Trvalo to niekoľko dní, kým sa dostali go Adenského zálivu. A práve v časti, zvanej „Dab El Manded sa to udialo“. (Červená línia na mape). Pre plachetnicu je to ťažký úsek, v prípade protivetra je potrebné veľa manévrovať – obraty proti vetru. Smerom na juh je na ľavoboku plavebná dráha jednej najfrekventovanejších obchodných trás na svete, na pravoboku útesy. Priestor pre plachetnicu je najviac tri míle šíroký. Vlastne ešte menej, pretože pri útesoch sú silné prúdy, ktoré tvoria jedovité ostré vlny.

Ralf sa prirodzene rozhodol postupovať s pomocou motora. Keďže palivová nádrž bola už takmer prázdna, otvorili ventily prídavných nádrží. Istota ďalšieho postupu s použitím konských síl sa rýchlo premenila v hrôzu. Motor zhasol. Po niekoľkých neúspešných pokusoch naštartovať sa Ralf pozrel dôkladnejšie na príčinu. Majiteľ lode im do rezervných nádrží načapoval benzín miesto nafty. Ten sa dostal až do palivového čerpadla a do motora. Nasledovali dve operácie súbežne. Tá naliehavejšia bola dostať sa cez túto časť. Vyzeralo to takto:

Kým David plachtil proti vetru, Ralf čistil systém od benzínu a to ešte museli prečerpať benzín z hlavnej nádrže do rezervných, aby mali hlavnú nádrž pripravenú pre naftu, ak nejakú zoženú. Vraj ich potom dosť bolela hlava.

Po niekoľkých hodinách mali kritický úsek bezpečne za sebou, ale s bezpečnú plavbu blízka budúcnosť nesľubovala. Boli odkázaní iba na plachty tam, kde sa to veľkými loďami len tak hemžilo. A tie neuhnú plachetnici. Aj keby chceli a nechcú, nemajú dosť manévrovacieho priestoru. Na sever sa nedá, tam je Jemen, kde zúri vojna. Na juh je Somálsko, a k pirátom sa im hľadať pomoc nechcelo.

Ralf zavolal vysielačkou „MSCHOA“ (Maritime Security Center Horn of Afrika), či by im nevedeli nejako pomôcť.  Je to služba, ktorá kontroluje bezpečnosť plavby v danej oblasti a v prípade hrozby pirátskeho útoku kontaktuje vojenské lode, ktoré patrolujú  vo viacerých sektoroch a s ktorými je v spojení. Ralfovi povedali, že prikázať nemôžu nič, ale neďalekej indickej vojnovej lodi sa môžu spýtať, či by nevedeli smädnej plachetnici v núdzi dodať životodarný nápoj. Bratia v zbrani z Indie považovali pomoc za samozrejmosť a zanedlho videl Ralf s Davidom na ich navigácii identifikačné znaky vojnovej lode

a o chvíľu mali očný kontakt.

Vojaci chceli, aby plachetnica prišla ku boku vojnovej lodi, kde už na žeriave mali pripravené palivo na spustenie. Kvôli vlnám sa to ale nedalo a tak sa spustil veľký gumák,

v ktorom vojaci palivo prepravili. Keďže kanistrami na naftu zrejme indické námorné loďstvo neoplýva, nafta bola doručená v prázdnych dvadsaťlitrových plechovkách na sušené mlieko. Na tom ale vôbec nezáležalo. Ralf vravel, že vojaci boli po príchode na plachetnicu veľmi slušní, chtiví pomoci a nápoj z liehovaru niekde v Škótsku neodmietli.

Začiatkom marca Ralf s Davidom pristáli v Dubaji.