Covid a vystúpenie Britskej ríše z Európskej únie zohrali svoju nemalú úlohu aj v mojich jachtárskych plánoch. Teraz nehovorím o minulosti, to tu už bolo. V dôsledku udalostí sa v na Britských ostrovoch okrem plynu minulý rok nedala zohnať ani taká základná vec, ako je chladnička na moju loď. Pôvodná, ktorá je v lodi od jej stavby definitívne skončila už pred plavbou minulý rok.

Novú, rovnakú veľkosť som objednal u Miša Navrátila a popri tom som kúpil aj nový kontrolný panel na môj Yanmar.

Pôvodný panel končil so svojimi službami. Vlastne jediné čo na ňom fungovalo, bolo zapaľovanie, tlak oleja a teplota vody. Motohodiny som mohol iba stopovať a aj všetky tie budíky neboli vodotesné, musel som to všelijako utesňovať. Kľúč sa nedal vybrať, voľajako sa tam zapiekol. Proste som z toho nemal radosť. Keď sa to vymení, vlastne budem mať nový motor, lebo stav motohodín bude nula. Popravde má ten motor 5200 natočených hodín, bez poruchy. Klopem na drevo, mal by ešte v pohode zniesť raz toľko.

No a popri tom, keď to doveziem k lodi, donesiem domov veci, ktoré tento rok nebudem potrebovať. Búrkovú a hlavnú plachtu, jeden náhradný set plachiet stále ostane na lodi. Genaker a Parasailor, tento rok neplánujem používanie týchto plachiet. V severných vodách sa príliš neopotrebujú a ja budem mať na lodi viac miesta. No a keď k tomu pridám vodný generátor, ktorý je skvelý na dlhé preplavby, tak toho “matrošu” budem mať na lodi o dosť menej.

V piatok, 11. februára som vyštartoval z Bratislavy. Večer v ten istý deň som v Nemecku, v Jene jedol s mojím priateľom a jachtárskym súputnikom Ralfom svinské kolená.

Neostalo iba pri tom, Ralf ma chcel predstaviť svojim kamošom z turistického klubu “Keine Gnade” (bez milosti), z ktorými chodí na turistiku, keď je doma.

Jeho priatelia vedeli o mne takmer všetko, Ralf urobil zo mňa pomaly legendu. Bolo veľmi veselo, keď chlapci počuli príbehy z plavieb z iného zdroja, ako od Ralfa. Páčil sa im najmä popis našich spoločných bicyklov v Škótsku:

• Vravím Ralfovi, že mám nový nápad
• Kukne na mňa dosť nedôverčivo s poznámkou, že čo som zasa vymyslel
• Popíšem mu trip, dlhý cca 50 kilometrov s cca 1000 metrovým prevýšením
• Nasleduje nevraživá reakcia… on so mnou nikam nejde
• Ralf sa začína obliekať do športového a ja to radšej nekomentujem
• Sadáme na bicykle, Ralf s poznámkou, že on sa po pár kilometroch otočí.
• Nasleduje úmorných 50 kilometrov…

• po príchode na loď volá Ralf svojej priateľku Undine a s nadšením opisuje svoj hrdinský výkon.

Keď som to rozprával, náš stôl buráca smiechom. Tých príhod bolo viac a večer ubehol rýchlo. Čašník nečakal na objednávku, nosil keď videl poloprázdne poháre. Tak sa stalo, že som vypil asi osem nealkoholických pív a noc mi dala poriadne zabrať. U Ralfa nebudem mať problém nájsť záchod aj poslepiačky.

Ráno, 12. februára som opäť sedel v aute smerom do Amsterdamu. Počas 650 kilometrovej cesty som si trikrát navaril svoj kýblik kávičky

a o tretej popoludní so stál už pred trajektovým terminálom, kde som nastúpil na loď do anglického Newcastle.

Tak aj nakoniec bolo, aj keď si to pamätám hmlisto, tak z polospánku. Po výdatných raňajkách na lodi v cene lístka, po vylodení sa, pasovej kontrole a prejdení 460 kilometrov, čiastočne aj v snehovej metelici, som opäť po čase na lodi.

Ihneď zakúrim, najprv skúšam naftové kúrenie-Webasto, funguje. Na podlahe je ohrievač, ktorý temperuje loď baterky sú plné, je to tu pod prúdom z móla. Mraznička sa zapla a chladí, Vypínam naftové kúrenie a štarujem elektrický ohrievač. Temperovací z podlahy odkladám do kajuty. Zanedlho tu mám z pôvodných päť stupňov osemnásť. paráda, ukladám sa na spánok, mám celkom dosť.

Ráno, 14 februára ešte za tmy, vymieňam plášť na nové koleso, ktoré som kúpil ešte v septembri. Dnes odovzdávam oba bicykle do servisu na údržbu, Objednala to Susan, naša Škótska priateľka, ktorá sa minulý rok plavila s nami cez kanál.

Nasleduje ranný beh popri Kaledónskom kanáli a začína pracovný deň.

Najprv jeden po druhom odnesiem bicykle do servisu, ktorý je od lode desať minút chôdze. Mám sa zastaviť v stredu, to už budú hotové. O kúsok ďalej j Caley marina, kde majú žeriavom zložiť môj sťažeň a vymeniť poškodený kábel vysielačky, kontrolný panel na motor a chladničku. Po chvíli sa dozvedám samé jóbovky. Odmietajú mi vymeniť aj laná v sťažni, rigging – pevné a voľné lanovie nerobia. Nakoniec odmietajú vymeniť aj kábel vysielačky. Môj sťažen je tak príliš vysoký na ich dvadsaťmetrový žeriav. No a chladničky oni nerobia. Ale dali mi link na marinu Inverness, ktorá je v zátoke mimo kanál a aj link na chladničku.

Dokelu…. som predsa v Britskej ríši, nie v Chorvátsku či Taliansku, či Grécku? Tu má predsa všetko fungovať. Odchádzam dosť nahnevaný, ale nedávam to najavo, aby som si nepokazil vzťahy. Potrebujem predsa, aby mi vymenili aspoň ten panel na motor.

Dozrieva vo mne rozhodnutie, poradiť si sám. Kábel vysielačky zvediem popri sťažni, aj tak tam už mám od Karibiku 2019 kábel Windmetra.

Volám Navrátilovi a objednávam dvadsať metrov optického kábla, 50 Ohmov. Vysvetľujem mu svoj plán. Smeje sa a dáva mi za pravdu. Vraj kým sťažen stojí, nemám takmer žiadnu šancu ten kábel pretiahnúť sťažňom. Tento rok na jeseň mienim skončiť v Nemecku, tak tam problém vyriešim ako treba. Provizórne a funkčne plávať môžem. Ešte fotím starý kábel a premeriavam ho, aby sedel ku koncovkám.

Popri tom sa Miša Navrátila pýtam, či dokážem vymeniť chladničku sám. Jasne, znie odpoveď. Vyberieš starú, vložíš novú, zapojíš káble a je to. Ono to asi tak jednoduché nebude, ale na zosnovanie plánu samostatnosti to postačí. Napriek tomu premeriavam novú chladničku a priestor v lodi. Bude to ako “Ježek v kleci”, ale dokelu, veď aj oni tú starú tam nejako dať museli… Volám Pepovi Kadlčíkovi. Chce sa aspoň pár dní zúčastniť. Je macher na elektriku, Bolo by dobré, keby tu bol pri tej chladničke a vysielačke. Dohodli sme sa na stred apríla, tak už mám aj termín, kedy to všetko začína…

Zvyšok pondelka až do stredy som sa venoval striedavo papierom, a nosil som veci z auta a do auta. Na lodi opäť zavládol chaos. Nevynechal som ani kontrolu navigácie, všetko beží.

V utorok, uprostred toho riadeného chaosu prišla Susan. Má tiež záujem plaviť sa s nami niekoľko týždňov. Mala kopu otázok, Aj sa bojí aj sa teší. Veď čo… aj sa sa bojím, aj ja sa teším…

Vymenil som aj front bag, obal, ktorý chráni zbalenú plachtu spredu. Ten starý je už pekne potrhaný…

Dva kusy “Safe link”, ktoré fungujú na báze AIS a budem ich potrebovať v lete sú síce funkčné, ale aj tak musím v nich nechať vymeniť baterky. V popise sa uvádza životnosť sedem rokov no a toto tu má takmer desať. Našiel som stránku, kam to poslať, ale poprosím o to Susan, je to v Anglicku. Predsa len tá pošta tu funguje inak ako keby som to posielal z Európy.

Naštartoval a dobil som aj Yellow Brick. Je to prístroj “Iridium”, ktorý bude posielať moju polohu cez satelit na stránku, ktorú prednastavím. Treba už len nakúpiť počet vysielaní.

Keď je pekne a svieti nám slniečko, pohľad na marínu a okolie je utešený.

Mierumilovné zdanie sa maríny Seaport sa ale za chvíľu môže zmeniť vo veternú smršť, ktorú som tu zopárkrát za tento týždeň pocítil. Zrazu to tu začne pískať v lanoví, všade dookola to štrngoce, loďe sa mykajú vo svojích putách a nakláňajú sa na stranu. Celé to netrvá viac ako pätnásť minút, potom je kľud. Pravda, normálne sa to nedeje. Ale trafil som týždeň, kedy sa tu melie jedna vlna tlaková níž za druhou. Vedľajšia plachetnička si to odniesla prednou plachtou, a ja si vravím, ako dobre, že sme našu prednú a búrkovú plachtu dali dole.

Ale ani Civetta to nemala zadarmo…

Pachoľa v strede na ľavoboku sa zlomilo. To musela byť riadna sila… Uväzujem loď ako najlepšie viem, možno aj netradične. Sused oproti mne vraví, že je teda poriadne zakotvená. Uvidíme za dva mesiace…

V stredu, 16. februára som si išiel po bicykle. Dozvedel som sa, že ešte ich nezačali robiť, mali na práci čosi iné. Akurát so mnou skonzultovali svoje zistenia. Vyťahaná reťaz, brzdy, prehadzovače, bowdeny predné a zadné ozubenie, nebolo toho málo. Vravím im, že mne je to jedno, či tie bicykle do piatku stihnú. Ale ak nie, budú ich tu mať ďalšie dva mesiace. Vo štvrtok doobeda som išiel pre prvý bike, poobede pre druhý. Keď som s tým prvým vyrazil dole kopcom k maríne a lodi, pretrhla sa mi reťaz. Dokelu… nenechal som tam zrovna málo peňazí. Tak som im to odniesol a o desať minút vzal znova. S tým druhým som si poobede išiel aj rýchlo zabikovať popri kanáli. Ako inak, po ceste späť ma stihla snehová búrka.

Došla mi správa. Kvôli silnému vetru zrušili trajekt v sobotu z Newcastle do Amsterdamu. Mám kontaktovať spoločnosť a dohodnúť si nový termín. Vlastne som to aj čakal, počasie sa nevyvíja dobre… Cez Britské ostrovy sa práve preháňa najväčšia búrka za posledné roky, dokonca dostala aj meno: EUNICE.

To sa ľahko povie… dohodnúť si termín. Rolujem po stránke DFDS a hľadám kde môžem vložiť svoju rezerváciu. To ale nejde, kým nie som zaregistrovaný. Registrujem sa, ale rezervácie pred registráciou nie sú zaznamenané. Hľadám telefónne číslo a volám. Klasika…. keď… tak stlačte 1, keď… stlačte 1….. keď…. a tak ďalej. Potom mi autamat 20 minút vraví, že som v poradí. Keď sa nakonie dovolám, hovor sa preruší. Nijako ma to z miery nevyvádza, také už bolo. Našťastie, operátorka mi sama volá späť a dohodujem si nový termín na nedeľu. Kuká na počasie, ale ani v nedeľu to tam nevyzerá ružovo… Vlastne vôbec…

A je to tu. Volajú z DFDS, že trajekt sa ruší aj v nedeľu. Dohadujem sa na pondelok, vraj by to už malo ísť. Pravda, ešte sa k tej lodi musím v pondelok nejako dostať. Je ale priskoro na plány, počasie sa môže zmeniť, prechod fronty zrýchliť, alebo spomaliť. Alebo trajekt zasa zrušia…

Dnes, v piatok, 18. februára som si ráno zabehal, spáchal na vlastnom tele hygienu a išiel nakúpiť do neďalekého supermarketu. Keďže nebolo ešte desať hodín, odmietli mi predať pivo. Vravím, že je to nealkoholické. To nevadí, má to kód alkoholických nápojov, pred desiatou si neškrtnem. No…. Mám na lodi ešte Birell, dve konzervy. Na dnes stačí a zajtra prídem po desiatej. Hádam nemajú nejaký zákaz na sobotu. Cestou k lodi sa spustil vietor a sneh. Zatváram sa v podpalubí, zakúrim si a varím polievočku. Nenudím sa, píšem na svoj blog.

Neskôr dám vedieť, ako to celé dopadlo.